Je zamračené, občas spŕchne. Vrcholky okolitých kopcov oblizuje hustá hmla ako v strašidelnom filme. Na brehu priehrady prešľapujú dve stovky postáv v neoprénoch. Pre mnohých to dnes bude boj. Niektorí sa na trati budú trápiť takmer šesť hodín. Unikátny horský triatlon Oravaman sa začína.
Na Slovensku nie je veľa pretekov, pri ktorých sa miesta na štarte rozchytajú za dvanásť dní od spustenia registrácie. Organizátori kapacitu síce zvýšili, ale po voľných miestenkách sa opäť zaprášilo. Oravaman prišiel ako kométa.
Čo je na pretekoch v Zuberci a okolí, ktoré majú čerstvo za sebou ešte len druhý ročník, také výnimočné? „Sú to najkrajšie preteky na Slovensku, nič podobné u nás nenájdete. Nemám na mysli len trať, ale aj skvelú atmosféru a fantastickú organizáciu. Domáci do toho dávajú srdce, čo je veľmi dôležité. A to všetko v krásnej oravskej prírode,“ vyratúva slovenský triatlonový reprezentant Tomáš Jurkovič - chlapík, ktorý v predposlednú júlovú sobotu Oravaman vyhral. Dva kilometre plávania, päťdesiat na bicykli a dvanásť kilometrov horského behu zvládol za tri hodiny, 16 minút a 23 sekúnd.
Hneď za ním skončil jeho reprezentačný kolega a účastník olympiády v Pekingu 2008 Pavel Šimko. Ani on chválami nešetril. „Pred pár rokmi som štartoval na pretekoch Svetového pohára v Nemecku, ktorým sa Oravaman podobá traťou i kvalitou servisu. Všetka česť organizátorom,“ zložil poklonu.
„Tieto preteky majú veľký potenciál a je len otázka času, kedy ich objavia v zahraničí,“ pridal sa Jurkovič.
Urobme niečo iné
Čakali by ste, že za prípravou pretekov stojí ostrieľaný pán v rokoch s množstvom skúseností? Omyl. Zoznámte sa – Peter Paľa pracuje v horskej záchrannej službe, popri tom si robí dve školy, má vlasy po ramená a len 25 rokov!
„Pred dvomi rokmi som začal robiť triatlon, bol som na pár pretekoch, ale všetky boli na jedno kopyto. Tak som si povedal – urobme niečo iné. Máme tu kopce, tak prečo ich nevyužiť? Keď som to hovoril jednému kamarátovi, smial sa, či som blázon,“ opisuje s úsmevom Paľa.
Možno to bláznivý nápad naozaj bol, ale o pol roka neskôr sa už nikto nesmial – na Orave sa šiel špičkový triatlon. „Pôvodne to mali byť malé preteky, štartovné dve eurá a na konci guláš. Ale pozvali sme aj elitných pretekárov a oni prišli. Odozva bola priaznivá a to nás nakoplo,“ približuje mladík.
S organizovaním pretekov a zháňaním peňazí nemal žiadne skúsenosti. „Oslovili sme veľa sponzorov, ale väčšina vôbec nereagovala. Ale mám šťastie na kamarátov a známych zo Zuberca a okolia, oni mi pomohli,“ hovorí Paľa.
Víťaz predbiehal aj autá
Oravaman chytil aj miestnych ľudí. Napriek chladnému a upršanému počasiu vyšli pred svoje príbytky a povzbudzovali. „To som len pozeral! Ľudia stáli popri ceste, skandovali, v Zuberci som počul komentátora z obecného rozhlasu, bolo to perfektné. Takéto maličkosti robia z malých pretekov niečo výnimočné,“ reagoval Šimko.
Na čele dlho naháňal Jurkoviča, ale predstihnúť ho nedokázal. „Tomáš patrí v takýchto podmienkach k svetovej špičke, šiel skvele,“ uznal bývalý olympionik.
Jurkovič sa držal v popredí už v plaveckej časti v Sielnickej zátoke a na bicykli potom súperov uštval. V dlhom zjazde z Hút prefrčal okolo kolóny áut viac ako sedemdesiatkou. V bežeckej časti v kopcoch si napriek hustej hmle už víťazstvo postrážil.
„Od začiatku sa mi šlo veľmi dobre, bol som prekvapený, že som vyplával skoro na čele. Na bicykli to bolo ešte lepšie. Preteky som si užíval od začiatku až do cieľa, nemal som žiadnu krízu,“ pochvaľoval si nový železný muž Oravy.
Mnohí ďalší sa vytrápili podstatne viac, najmä v závere cyklistického úseku s náročným stúpaním na Ťatliakovu chatu. Tí, ktorí mali viac síl, divákom zamávali alebo poďakovali za podporu kývnutím hlavy. Tí vyčerpanejší im venovali aspoň pohľad. A niektorí mali v tvári už iba nepríčetný výraz pripomínajúci klinickú smrť.
Bask trpel šesť hodín
Okrem Slovákov na Orave súťažili aj Česi, Poliaci a jeden Španiel. Teda presnejšie – Bask. Alex Jimenez Sanchez nebol spokojný so španielskou zástavou, ktorú zaobstarali organizátori. V noci pred pretekmi spolu s priateľkou Miriam preto vyrobil baskickú vlajku a s ňou hrdo odbehol aj posledné metre pretekov. Neprekážalo mu ani to, že skončil tretí od konca – na trati sa trápil takmer šesť hodín.
„Preteky boli pôvodne len zámienkou pre výlet na Slovensko. Skoro vôbec som netrénoval, ani som nemienil štartovať. Vzniklo to až tu - keď som videl ten frmol naokolo, atmosféru, dostal som chuť,“ vysvetľuje 27-ročný mladík zo San Sebastianu.
Priznal, že na trati trpel. „Najhoršie bolo plávanie. V treťom okruhu som na chvíľu zastal medzi bójkami a uvažoval som, že to vzdám. Ale potom som si povedal, že preteky dokončím,“ naznačil.
Radosť je viac ako peniaze
Kam sa Oravaman posunie o rok? Žiadne masové preteky v pláne nie sú. „Možno na štarte pridáme dvadsať – tridsať miest, ale viac nie. Radšej nech tu je dvesto spokojných ľudí, akoby sa malo päťsto ľudí tlačiť ako sardinky,“ prirovnáva Paľa.
Podujatie od začiatku koncipuje na tri dni. Pretekári sú v Zuberci od piatka do nedele, okrem pretekov ich čaká viacero oddychových aktivít aj sobotňajší žúr. „Nie že prídem, odsúťažím, nečakám ani na výsledky, lebo som sa neumiestnil, a utekám domov. Mojím snom je, aby sa o pár rokov každý poznal s každým. Robíme to pre ľudí, ich radosť a spokojnosť znamená viac než akékoľvek peniaze,“ hovorí Paľa.
To, že na vlastných pretekoch sa nepostavil na štart, neľutuje. „Vlani som súťažil a bola to chyba. Trať si môžem prejsť stokrát, hocikedy budem mať chuť. Ale počas pretekov chcem vidieť, ako súťažia ostatní. Z toho mám radosť.“
Marián Szűcs