Pacienta trápia bolesti v päte, pre ktoré už rok nemôže behať. Lekár vezme do rúk jeho topánku, ohne ju a povie: „Zlé, vyhodiť.“ Je jasné, že toto nebude obyčajné vyšetrenie, na aké ste u bežného ortopéda zvyknutí.
Tým lekárom je Vladimír Hostýn. Alchýmiou ľudského chodidla sa zaoberá šestnásť rokov. Podológ a telovýchovný lekár, ktorého vyhľadávajú vrcholoví aj rekreační športovci.
Pacientom je Vladimír Konta. Má 47 rokov a beh sa stal jeho vášňou a dôležitou súčasťou života. Pred rokom ho však začala trápiť silná bolesť v päte pravej nohy a odvtedy poriadne nebehal. Podľa prvej diagnózy mal mať v päte výrastky a lekár ho poslal na ožarovanie. Neskôr sa ukázalo, že úplne zbytočne – žiadne výrastky tam totiž neboli. Ortopéd sa obmedzil len na predpísanie liekov proti bolesti. „Raz mi lekár vyšetril nohu bez toho, aby som sa vôbec vyzul,“ krúti hlavou Konta. Skúsil akupunktúru, ale ani tá nezabrala. Naopak, v poslednom čase sa pridali bolesti v priehlavku. Napokon sa s prosbou o pomoc ozval do redakcie RUN-u. Sprostredkovali sme mu vyšetrenie u špecialistu a takto to dopadlo.
Noha do vrtule
Doktor Hostýn sa pacienta najskôr podrobne vypytuje na zdravotné ťažkosti. Ten si spomenie, že v minulosti ho istý čas trápili bolesti v päte druhej, teda ľavej nohy. Táto informácia sa neskôr ukáže ako dôležitá súčasť mozaiky.
„Vyzujte sa,“ nakazuje lekár. Skúma problémovú pravú nohu a po chvíľke povie: „Nohu máte vytočenú do vrtule, skracujete fasciu (tkanivo, ktoré pokrýva svaly od päty až k prstom – pozn. red.), potom ju napínate a akoby vytrhávate z úponu.“
Pýta si najčastejšie nosené civilné topánky. Vezme prvú, ohne ju a povie: „Zlé, vyhodiť.“ Berie do rúk druhý pár. „Zlé, vyhodiť,“ opakuje. Dôvod? Lámu či ohýbajú sa v strede podrážky – správne by sa mali ohnúť bližšie k špičke. Hostýn je spokojný až s nedávno kúpenou bežeckou topánkou. „Toto áno, toto by ste mali nosiť.“ Vzápätí premeriava dĺžku nôh a zisťuje, že pravá je o centimeter kratšia.
Bežci sa zvyčajne sústreďujú na kúpu kvalitnej športovej obuvi, podceňujú však výber bežných civilných topánok – pritom v nich nezriedka strávia denne aj desať či dvanásť hodín. Bolesti nôh teda vôbec nemusia súvisieť s tým, v čom beháte, ale v čom chodíte po zvyšok dňa.
Čo robí chodidlo v pohybe
Nasleduje kľúčová časť – vyšetrenie biomechaniky chodidla. Konta počas chôdze našľapuje na tmavú platňu plnú senzorov, ktoré zaznamenávajú tlaky jednotlivých častí chodidla.
Poviete si, že ste niečo podobné absolvovali v obchode pred kúpou bežeckých topánok? Omyl, tam vás postavia na platňu a nasnímajú chodidlá v stoji a v pokoji. Lenže pri behu či chôdzi nestojíte. A práve o to pri vyšetrení biomechaniky chodidla ide – zistiť, ako sa noha správa počas pohybu.
Hostýn vyhodnocuje údaje a potom vysvetľuje, v čom sa chodidlo správa nesprávne. „Kedysi som robil to isté, za mesiac som zodral nové topánky,“ hovorí. Navrhuje skorigovať došľap pomocou špeciálnych ortéz, teda na mieru vyrobených vložiek do topánok. Na každú nohu treba inú. Cieľom je stabilizovanie nohy, minimalizovanie nesprávneho spôsobu chôdze a časom aj návrat k behaniu.
Berie základnú ortézu ružovej farby, priloží k nohe a zakreslí problémové miesta. Potom vezme doplňujúce penové korekcie, modré, šedé, červené. Primeriava, strihá, lepí. Ako modelár. O pár minút sú ortézy pripravené.
Doktor na kolenách
Vloží ich do topánok a pomocou prístroja nahreje na vyše 80 stupňov. Potom si pacient topánky obuje na bosé nohy, aby sa im ortézy úplne prispôsobili. Konta sedí, doktor mu kľačí pri nohách, zaväzuje šnúrky, pritláča nohu o ortézu. Potom mu káže rôzne hýbať nohami, postaviť sa, krčiť kolená, našliapnuť na päty, na špičky, kráčať a napokon ľahko pobehnúť. Nakoniec ortézy vyberie a spraví posledné korekcie.
Hotovo. „Máte chronické zmeny, nemôžete čakať, že to od zajtra bude v poriadku. Ale ľudia mi sem nosia aj oveľa horšie nohy. O mesiac mi prídete povedať, že je to oveľa lepšie,“ zahlási Hostýn.
Pohľad lekára
Vladimíra v minulosti trápila ľavá päta. Keďže ho bolela, odľahčoval ju a začal preťažovať pravú nohu – tú, s ktorou má problémy teraz. Ťažkosti sa preniesli na ňu, boli ešte väčšie a trvali dlhšie. Odľahčovaním bolestivej nohy si zvykol na pohybový stereotyp, ktorý je problémový. Nevyriešil sa prvotný problém a naň sa nabaľovali ďalšie. Navyše má zvýšený rozsah pohybov v kĺboch, takže chodidlo je veľmi nestabilné a lieta z jednej strany na druhú. Prejavila sa u neho plantárna fascitída (zápal tkaniva v chodidle – pozn. red.). Svoj podiel však majú aj nevhodné topánky. Plus starne, zhoršuje sa pohyblivosť tela. Teoreticky by čoskoro s pätou nemal mať problémy a postupne by sa mohol vrátiť aj k behu.
Pohľad pacienta
Už rok chodím po lekároch, ale skutočné vyšetrenie a hľadanie príčiny bolestí - nie iba podanie lieku na tlmenie bolesti - som vlastne podstúpil až teraz. Bol som príjemne prekvapený. Po oznámení, že mám nerovnakú dĺžku končatín a problémovú pätu, som si už v hlave premietal tie príjemné pocity po dobehnutí do cieľa – ak by som totiž patril k tým, čo už nikdy nevybehnú, ťažko by som sa s tým zmieril. O to viac som sa potešil, keď mi lekár ponúkol riešenie. Nosím nové vložky a som nedočkavý, ako sa to prejaví. Verím v úspech.
PS: Vyšetrenie prebehlo 10. septembra. Po mesiaci absolvoval Vladimír Konta kontrolu, na ktorej doktor Hostýn spravil mierne korekcie ortéz. Pred pár dňami nám Konta napísal toto: "Po rade lekára som sa šiel prebehnúť, síce len 600 metrov, ale vzhľadom na to že to bolo bez bolesti, tak som vďačný aj za to. Ráno vstávam s lepším pocitom na päte, nie je už tak veľmi stuhnutá. Teraz si dohadujem kontrolu, doktor sa pozrie, ako sa to správa v novej obuvi, ako došľapujem. Verím, že je to na dobrej ceste. Prehnané ciele si nedávam a v behu si pridávať môžem iba postupne. K radosti mi zatiaľ stačí aj to. Ešte raz ďakujem za sprostredkovanie vyšetrenia. A možno sa uvidíme na nejakom behu."