Tento rok som sa zúčastnil už niekoľkých pretekov, ale atmosférou sa ani jeden z nich nevyrovnal pretekom v Krynici. Hodnotím to z dvoch aspektov - vzdialenosť a príroda. Hoci na Slovensku máme úžasnú prírodu, z môjho pohľadu v počte ultrabehov trošku zaostávame.
7 Valleys Race ako súčasť súboru niekoľkých behov zvaného Festival Biegowy (www.festiwalbiegowy.pl), sa uskutočnil 8. septembra so štartom o tretej ráno. Štart aj cieľ sa nachádzal v centre mestečka Krynica. Išlo o 100-kilometrový okruh s dvoma “meta” bodmi (33 km - Rytro a 66 km - Piwniczna-Zdroj), kde sa preteky dali predčasne ukončiť pre účastníkov, ktorí súťažili na kratšiu vzdialenosť. Trať prechádza časťou pohoria Beskid Sądecki, teda od nás pohraničnou časťou oblúka Východných Karpát.
V Krynici som si vybral 33-kilometrovú vzdialenosť (méta Rytro), ale podľa môjho GPS zariadenia som nabehal takmer 39 km. Jeden kilometer som urobil naviac, pretože som na jednej križovatke zabočil do opačnej strany (spolu so skupinou približne asi 30 bežcov). Oficiálne išlo o beh na 33 km, čo je po turistickej ceste (červená značka) vzdialenosť medzi mestečkami Krynica a Rytro. Avšak cieľ, resp. méta sa nachádzala až na druhej strane obce Rytro neďaleko lyžiarskeho strediska, čo si vyžadovalo prebehnúť celým mestečkom, čo aj prispelo k takejto celkovej vzdialenosti.
Prvých dvadsať kilometrov sa mi behalo nadmieru dobre. Začal som pomalšie, pretože som si bol vedomý ostrého stúpania počas prvých 10. kilometrov. To sme sa potrebovali „vydriapať” na kopec Jaworzina Krynicka (1113), známy aj ako ski rezort. Na jeho vrchole som musel zjesť polovicu flapjack tyčinky, pretože som už pocítil hlad. Do toho kopca som vybehol bez chodenia či zastavenia sa. Držal sa ma istý chalan, s ktorým sa dalo prehodiť aj pár slov (inak som mal problém sa s poľskými bežcami dorozumieť anglicky a slovenčine nie vždy rozumeli). Ťahali sme sa navzájom, ale od vrcholu Jaworziny som pridal na tempe, a tak sa ma už pustil.
Iný chlapík sa ma chytil na kopci, bežal celkom slušne, išiel za mnou ďalších 15 - 20 km. Aj keď mi dosť dýchal na päty, bol som aj trošku rád. Všimol som si, že ostrejšie stúpania zvláda hladko, snáď aj lepšie ako ja. Počítal som s tým, že ma možno ešte potiahne.
Každých 30 minút som sa snažil vypiť 2-3 glgy vody, v camel bag-u som si ju niesol v objeme 1l. Nezvyknem veľa piť pri behu, na súťaži ani na tréningu, ale akosi sa mi ho podarilo vypiť celý. Trikrát som zjedol aj po polovici flapjack tyčinky. Necítil som ani smäd ani hlad, a preto som sa nezastavil na „občerstvovačke“ na stanovisku Hala Labowska (cca na 22. – 23. km).
Do toho bodu som behal bez prestávky, avšak tu som si už po prvýkrát uvedomil únavu. Preto som sa rozhodol, že ostrejšie stúpania začnem chodiť, aby som ušetril nejakú energiu na záver. Rovnako som vyskúšal aj kokosové mlieko, ktoré som mal so sebou v batohu. Veľa som už o tom čítal, tak toto bola dobrá príležitosť. Nemôžem sa žiaľ vyjadriť, či mi skutočne pomohlo, možno ak by som ho nevypil, bol by som unavený ešte viac. Chvíľu za Hala Labowska sa už začalo rozvidnievať a po prvýkrát som videl krásnu prírodu, ktorá ma obklopovala.
Klesanie do Rytra bolo trošku záťažou pre telo, hlavne pre kolená. Zliezli sme 625 výškových metrov na dráhu dlhú 5 km. Aj napriek dažďu a blatu som sa nešmykol, iným sa to stávalo dosť často. Táto časť bola súčasne aj najrýchlejšia na celej trase. Najťažšia časťbola trasa ulicami Rytra do Ski rezortu (3,5 km). Bol som trošku unavený, ale chcel som to stihnúť pod 4 hodiny. Nikto nespomínal, že trať je dlhšia a sám som sa čudoval, prečo tie posledné kilometre bežím tak dlho.
Na „občerstvovačke“ v Rytre bol široký výber rôzneho ovocia a nápojov, cením si aj frekvenciu, akou jazdili mikrobusy späť do Krynice. Hneď ako sa mikrobus naplnil, šofér štartoval. Trať bola husto označená zástavkami a organizátori monitorovali preteky na štvorkolkách. Páčilo sa mi, že bežci bežiaci dlhšiu vzdialenosť nepriamo motivovali tých, ktorí súťažili na kratšiu vzdialenosť. Štart bol po sekvenciách (najprv 100 km, potom 66, potom 33 v časovom rozostupe cca 15 minút), čiže sme stále niekoho predbiehali.
Nakoniec som dosiahol čas 3:54, čo je tempo 6:08 min/km. Moje cieľové tempo bolo 6:00 min/km, takže som bol celkom spokojný. Napriek chladnému, daždivému počasiu som nepoužil teplé oblečenie, aj keď som ho mal so sebou. Necítil som, že ho nutne potrebujem.
Martin Koval
Zdroj: http://martinkoval.tumblr.com/post/33560902668/7valleysrace2012