Bežeckým svetom čoraz silnejšie pofukuje ďalší trend. Barefooty, teda minimalistická obuv, ktorá sa snaží priblížiť behu naboso. O čo presne ide?
Maratón na olympiáde v Ríme 1960 odbehol Etiópčan Abebe Bikila bosý. A zvíťazil. V ostatných rokoch má čoraz viac nasledovníkov, vo svete sa organizujú preteky pre bosých a prvá lastovička je už aj na Slovensku.
Pre kondičných športovcov je však táto poloha príliš extrémna. Aj pre to, že žijú najmä v mestách, kde sú zväčša spevnené, betónové či asfaltové povrchy. A na ich tvrdosť ľudské chodidlá nie sú stavané. Výrobcovia bežeckej obuvi preto prišli s konceptom barefoot (v preklade bosý). Minimalistické bežecké topánky síce chodidlo chránia, ale zároveň ho nerozmaznávajú a nechajú nohu prirodzene pracovať.
Na čo je to dobré? Desiatky klinických štúdií po celom svete venujúce sa vrcholovým atlétom ale aj bežným hobby športovcom prichádzajú k podobným záverom - tradičné hrubé podrážky, pod pätou veľmi odtlmené, môžu mať pre zdravie človeka negatívne dôsledky.
Noha v takýchto topánkach nedostáva prirodzené informácie o povrchu, na ktorom sa bežec pohybuje. Umožňuje telu síce pohodlnejší ale fyziologicky neprirodzený dopad priamo na pätu, takže všetky nárazy sa cez kosti prenášajú do kolenných a bedrových kĺbov.
Táto technika behu môže po čase priniesť ďalšie zdravotné komplikácie, oslabiť chodidlové štruktúry a achilovky, čo môže spôsobiť problémy s kolenami, bedrovými kĺbmi, či napríklad zápal plantárnej fascie (tkaniva, ktoré pokrýva svaly chodidla od päty až k článkom prstov).
Jedným z najtypickejších znakov topánok pre prirodzený pohyb je predovšetkým menší rozdiel v hrúbke medzipodošvy pod pätovou a prstovou časťou nohy. Klasické veľmi prepružené topánky pätu zdvíhajú, čo okrem iného spôsobuje skracovanie achiloviek.
Barefooty nechávajú nohu prirodzene pracovať. Chránia ju pred nerovnosťami terénu, cestné verzie ponúkajú aj istú mieru tlmenia nárazov, kým terénne modely disponujú výrazným trakčným vzorom na podrážke.
Výlet do histórie
Hospodársky rozvoj po druhej svetovej vojne zmenil životné návyky ľudí, menej fyzickej práce a rozmach automobilizmu priniesli svoje ovocie. Obezita, cholesterol, infarkty, mozgové príhody a ďalšie civilizačné choroby primäli ľudí hľadať stratený pohyb.
V päťdesiatych rokoch minulého storočia založil na Novom Zélande atletický tréner Arthur Lydiard džogingový klub. Poskytoval bežeckú rehabilitáciu ľuďom po infarkte. Predovšetkým lekári na vtedajšie pomery kontroverznú iniciatívu vnímali ako hazard so zdravím. Bežecké akcie klubu sa však zakrátko stali najmasovejšími športovými podujatiami v krajine.
Začiatkom šesťdesiatych rokov sa na jednom z nich zúčastnil aj Bill Bowerman, spoluzakladateľ Nike. Bol nadšený. Začal experimentovať s gumenými vrstvami rôznej hustoty ako s tlmiacim elementom, ktorý odpruží a spríjemní dopady na pätu. O novom spôsobe behu vydal bestseller. Z behu, ktorý bol v časoch Emila Zátopka len športom pre úzku skupinu ľudí, sa stala masová aktivita a životný štýl.
V roku 1972 uvádza Nike na trh topánky Cortez, prvú odpruženú džogingovú obuv pre masy. Éra, keď športovci behali v tenkých atletických topánkach, ktoré mali podrážku bez tlmenia vyrobenú z hovädzej kože, sa skončila.
Na konci 20. storočia behá takmer celá planéta. A zároveň zápasí s typickými bežeckými problémami. Lekári operujú potrhané krížové väzy v kolene, bežcom sa zapaľujú achilovky a výrobcovia topánok sa predháňajú vo vývoji podporných systémov a tlmiacich elementov v podrážkach.
Bosí sa vracajú
V odborných kruhoch sa stále častejšie objavujú štúdie, ktoré spochybňujú zázrak tlmenia. K téme sa vyjadrujú poprední ortopédi, antropológovia, tréneri.
Evolúcia obdarila človeka mimoriadne efektívnou štruktúrou tlmenia dopadu a energie odrazu. Stará sa o to 26 kostí, takmer šesť metrov svalov a 107 väzov a šliach. Tých 52 kostí, ktoré sú v oboch nohách, predstavujú štvrtinu všetkých kostí v tele. Na to, aby vznikla takáto zložitá biomechanická a dokonale funkčná štruktúra, potrebovala príroda dlhé obdobie evolúcie.
Uznávaný bežecký časopis Runner 's World publikoval v roku 2008 šokujúci článok. Čitateľom sa priznal, že ich nechtiac oklamal odporúčaním korekčnej obuvi pri problémoch s plantárnou fasciou. „Posledné výskumy dokazujú, že stabilná obuv tieto problémy nezmenšuje, práve naopak, môže symptómy zhoršovať,” uviedol magazín.
Svet bežeckých topánok sa mení
V ostatnom období je na trhu čoraz viac alternatívnych výrobcov predovšetkým trailovej obuvi a nesmieme zabudnúť ani na odvážny koncept piatich prstov - FiveFingers od firmy Vibram.
Vitale Barmani, taliansky alpinista a majiteľ športového obchodu v Miláne, stratil pri lezení v Alpách v 30. rokoch minulého storočia šiestich priateľov. Z veľkej časti to spôsobili nevhodné podrážky topánok tých čias.
Preto sa Barmani senior spojil s Leopoldom Pirellim, výrobcom pneumatík pre športové automobily. V roku 1935 založil Vibram, dodnes svetového lídra vo výrobe podrážok.
O sedemdesiat rokov neskôr predstavuje Barmaniho vnuk Marco, nadšený jachtár, nový koncept FiveFingers. Pôvodne bol určený na paluby športových plachetníc, tam sa však príliš neujal. Prekvapivo sa však stretol so záujmom bežcov, vyznávačov prirodzeného pohybu. Dnes má Vibram v ponuke vyše 40 modelov päťprstákov pre rôzne športové aktivity.
V Amerike koncept rozvíja a ručne šije manufaktúra Füt Glove. Minimalistickú a cenovo dostupnú silikónovú alternatívu Evoskin na slovenský trh prináša aj britský Inov8.
Ak prídete do dobrého obchodu s bežeckou obuvou, môžete si vyberať z množstva modelov. Nízkoprofilové a ľahké minimalistické bežecké topánky majú v ponuke tradiční veľkí hráči, ale aj menšie obuvnícke firmy.
Dušan Knap
Ako na barefooty
- zhodnoťte svoje fyzické možnosti, predovšetkým pomer výšky a hmotnosti
- pri výbere konkrétneho modelu sa poraďte so skúsenejším bežcom
- na menej tlmiace a nízkoprofilové topánky prechádzajte postupne, najprv ich skúšajte na krátkych tratiach
- vyhýbajte sa spevnenému povrchu, dajte prednosť lesným cestám alebo tráve
- skúste sa raz za týždeň prebehnúť úplne bosí, pomaly a po mäkkom povrchu, napríklad futbalovom ihrisku