Medzi hlavné bežecké rady patrí, že každý by sa mal vo vlastnom záujme naučiť správnu techniku behu. Lenže aká to je?
Pri čítaní rôznej bežeckej literatúry sa zdá, že existuje pomerne silný predsudok voči došľapovaniu na päty, hoci existujú aj výnimky, ktoré práve takúto techniku behu odporúčajú rekreačným bežcom.
Ak si odmyslíme estetické kritériá, zostávajú nám dve základné otázky – prinesie nám niektorý spôsob došľapu vyššiu výkonnosť a/alebo menej zranení? Nová štúdia americkej armády dospela k záveru, ktorý môže byť prekvapujúci: Žiadna technika došľapu nie je výhodnejšia.
Treba podotknúť, že armádne štúdie zranení a výkonnosti sú považované za veľmi užitočné, pretože pre armádu je podstatné vedieť, čo môže viesť k vyradeniu vojaka z činnosti.
Pri bežeckej štúdii nechali behať 342 vojakov dvojmíľové úseky. Došľapovanie na pätu bolo jasne najrozšírenejšou technikou (87 percent). Výkonnosť bežcov, ktorí došľapovali na pätu, a tých, ktorí došľapovali na inú časť chodidla (špička, stred), bola úplne identická – v priemere dosiahli čas 14:48.
Neobjavili sa ani štatisticky významné odchýlky v množstve zranení a vynechaných tréningových dní. Bežci, ktorí došľapujú na špičku alebo stred chodidla mali dokonca viac problémov.
Ross Tucker z Univerzity v Kapskom Meste k tomu dodáva, že jeho študent Nicholas Tam dospel vo svojej vlastnej štúdii k tomu, že technika došľapu je dôležitá, keď bežíte naboso. Keď sa však obujete, nemá vplyv na rizikové faktory, ktoré môžu spôsobiť zranenie.
Dodáva však, že stále sú potrebné nové dlhodobé štúdie o bežeckých zraneniach. Odmieta však radikalizmus v zmysle, že čalúnená obuv a došľapovanie na pätu sú nevyhnutne zlé. Sám si myslí, že ľahšie a flexibilnejšie obutie je pravdepodobne lepšie.