Pre mnohých ľudí nie je beh iba pohybovou aktivitou, ale aj životným štýlom. Jeho súčasťou je často aj starosť o stav našej planéty, a teda aj vlastnú uhlíkovú stopu.
Hoci samotný beh je k prírode šetrný (ak nebeháte po svahoch ohrozených eróziou), pomerne veľkú záťaž pre životné prostredie predstavuje výroba športovej obuvi.
Podľa výskumníkov z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) sa emisie pri výrobe jedného páru bežeckých topánok rovnajú tomu, akoby ste mali 100-wattovú žiarovku zapnutú po celý týždeň.
Samo osebe to neznie hrozne, ak si uvedomíme, že tenisky vydržia niekoľko mesiacov. Lenže ročne sa na svete predá 25 miliárd párov topánok. Presné číslo pre bežeckú obuv nie je známe, ale určite je to niekoľko miliónov.
Vedci z MIT sledovali celý životný cyklus topánok od zabezpečenia materiálu cez výrobu, dopravu na miesto predaja, používanie až po likvidáciu (recyklovanie, uloženie na skládku alebo zničenie v spaľovni).
Prekvapilo ich, že takmer dve tretiny emisií vznikli pri výrobe, na materiál pripadlo necelých tridsať percent. Užívanie malo minimálny vplyv na celkové emisie a aj doprava prispela k celkovému číslu len okrajovo, hoci väčšina obuvi sa vyrába v Ázii a odtiaľ sa vyváža do ostatných častí sveta.
Správa o štúdii konštatuje, že takýto vysoký podiel výrobnej fázy na emisiách pri výrobkoch bez elektrických súčiastok je nezvyčajný. Spôsobuje ho to, že na výrobu je potrebných 65 rôznych častí, ktoré sa spájajú v 360 krokoch.
Výskum má prispieť k tomu, aby výrobcovia dokázali proces zefektívniť. Autori štúdie si napríklad všimli, že veľa nevyužitého materiálu sa vyhadzuje. Odporúčajú teda viac recyklovania.
Myslia si tiež, že by bolo vhodné skombinovať niektoré časti topánky, aby sa nemuseli zošívať alebo inak spájať. Rovnako by bolo šetrnejšie niektoré grafické prvky na topánky tlačiť, a nie pridávať ďalšiu vrstvu. Vďaka 3D tlačiarňam, ktoré už niektorí výrobcovia testujú, by to z technologického hľadiska nemal byť problém.