Hoci je beh predovšetkým individuálny šport, obľubu naberajú aj rôzne štafety a tímové súťaže.
Keď ste volali kamarátov do štafety, možno sa vám stalo, že svoju neochotu zapojiť sa vysvetľovali strachom, aby to ostatným nepokazili. Obavy boli zrejme zbytočné. Nedávny výskum vedcov z Bangoru vo Walese ukázal, že ľudia dosahujú lepšie výsledky, keď súťažia v tíme.
Ich testovanie sa síce netýkalo behu, ale vytrvalosti pri zovretí ruky, výsledky však môžu byť zaujímavé aj pre ostatné činnosti. Účastníci testu robili túto činnosť celkovo štyrikrát. Najprv sami na čas, potom proti sebe súťažili dvaja jednotlivci, dve dvojice a dve štvorice.
Vedci im merali pulz, svalovú aktivitu a ďalšie telesné prejavy, ale zároveň sa ich pýtali na to, či mali z činnosti potešenie, pocit úzkosti a nakoľko sa snažili dosiahnuť čo najlepší výsledok.
Zistili, že najslabšie výkony boli v „časovke“. Zlepšovali sa pri priamom súboji s iným účastníkom pokusu. Najlepšie sa im však darilo, keď súťažili spolu s inými. Tu sa však už účinok zastavil a nebol rozdiel v tom, či bol tím dvojčlenný alebo štvorčlenný. Výskumníci to pripisujú efektu známemu ako sociálne zaháľanie. Zjednodušene povedané, ide o ulievanie sa vo veľkej skupine.
Rovnako ako výkonnosť narastali aj snaha, potešenie z činnosti, ale aj úzkosť. Podľa autorov štúdie to bolo práve väčšie potešenie a zvýšená snaha, ktoré umožnili lepší výkon. Na druhej strane pocit zodpovednosti viedol aj k väčšej úzkosti.
Dôležité je, že potešenie a úzkosť nepracovali proti sebe, ale „vyhecovali“ účastníkov. Vynaložená sila aj činnosť boli pri jednotlivých činnostiach podobné, a tak vedci usudzujú, že zmeny v srdcovocievnej činnosti mohli byť spôsobené skôr emóciami ako snahou.