Brazílsky paralympijský víťaz Alan Oliveira v uplynulých dňoch výrazne zlepšil svetové rekordy v behu na 100 a 200 metrov v kategórii bežcov s oboma amputovanými dolnými končatinami.
Niektorí vedci, ale aj samotní bežci, už začali premýšľať o tom, kde sú hranice možností bežcov, ktorí okrem vlastného tela používajú aj špeciálne vyvinuté protézy. Ross Tucker z portálu Science of Sport si myslí, že ak mu dovolia štartovať, Alan Oliveira získa v roku 2016 medailu na olympijských hrách v Riu.
Z čoho vychádza? Oliveira má len dvadsať rokov a na 100 a 200 metrov sa v priebehu roka zlepšil približne o osem desatín sekundy (momentálne rekordy sú 10,57 a 20,66). Okrem toho je pravdepodobné, že po paralympijskom titule má prístup k lepšej technológii, než akú používal v Londýne. Tucker odhaduje, že Oliveira dokáže zabehnúť 400 metrov za 44,30. Na vlaňajšej olympiáde by s takým časom bral striebro.
Američan Richard Browne, ktorý má amputovanú jednu nohu a zabehol 100 metrov za 10,75, tvrdí, že čoskoro dokážu bežci s protézami behať stovku za 10,2. Niektorí jeho bežeckí kolegovia si myslia, že Browne preháňa.
Podľa odborníkov je najväčšia pravdepodobnosť, že sa bežci s protézami vyrovnajú zdravým atlétom, v behu na 400 metrov. Technológia dáva napríklad Oscarovi Pistoriusovi na tejto vzdialenosti výhodu 5-10 sekúnd.
Ak bude výrazne zlepšovanie bežcov s protézami pokračovať, IAAF bude musieť zareagovať. Buď sa zmieri s tým, že o niekoľko rokov budú na vrcholných súťažiach dominovať pretekári s amputovanými nohami, alebo zmení pravidlá tak, aby o výsledku nerozhodovala technológia - napríklad upravením maximálnej povolenej výšky bežca vrátane protéz. Oliveira môže mať teraz maximálnu výšku 185,4 cm a Pistorius 193,5 cm.
Je otázne, či je ešte možný návrat k úplne oddelenému súťaženiu, najmä ak momentálne najrýchlejší muž na protézach je z krajiny, kde sa uskutočnia najbližšie olympijské hry.