Dlhodobý výskum jamajských detí ukázal, že tie so symetrickejšími kolenami boli v dospelosti lepšími šprintérmi.
Všetko sa začalo v roku 1996, keď profesor antropológie Robert Trivers meral symetriu viacerých častí tela, medzi nimi nôh, chodidiel, uší alebo prstov u 288 detí na Jamajke (z toho 131 dievčat). Kompletné merania sa podarilo získať od 270 detí. V roku 2010, keď už boli dospelí (priemerný vek 22 rokov), ich opäť pozval, aby odbehli 90 a 180 metrov.
Na tieto šprintérske preteky ich prišlo 163, z toho 98 mužov. Nikto z nich šprinty systematicky netrénoval. Behalo sa vo dvojiciach, aby sa zvýšila súťaživosť. Priemerné časy boli 14,8 a 32,5 sekundy.
Výsledky ukázali, že účastníci s vyššou symetriou spodnej časti tela (kolien, členkov, chodidiel) a obzvlášť kolien mali lepšiu výkonnosť. Ďalej sa ukázalo, že tí, ktorí sa dobrovoľne prihlásili na šprint, mali symetrickejšie kolená, ako tí, ktorí behať neprišli.
Okrem toho vek, v ktorom sa uskutočnili pôvodné merania (osem rokov) je typický pre začiatok školských šprintérskych pretekov. Trivers pre Runner’s World povedal, že prirodzená výhoda, ktorá vedie k úspechu v ranom veku, je motiváciou pre pokračovanie v tejto činnosti.
Trivers chce pokračovať vo výskume symetrie u jamajských šprintérov. Jeho cieľom je premerať sto špičkových šprintérov, mužov a žien, a porovnať ich telesnú symetriu s dosiahnutými výsledkami.