Laická verejnosť si často myslí, že maratónski bežci si časom zničia kolená. Túto poveru už vyvrátilo niekoľko vedeckých štúdií.
Tie sa však zameriavali na skúsených bežcov. Výskumníkov z Univerzity vo Frankfurte zaujímalo, ako sa s maratónskou tréningovou záťažou vyrovnajú chrupavky nováčikov. Desiatich začiatočníkov teda podrobili tréningu, ktorý vyvrcholil odbehnutím maratónu.
Na začiatku aj na konci im zmerali objem a hrúbku chrupavky v rôznych častiach kolena. Štatisticky významný pokles zaznamenali len na laterálnom kondyle (kĺbovom výbežku) stehna. Na holennej kosti, mediánom kondyle stehna a jabĺčku boli zmeny nepatrné. Objem chrupavky na mediálnom kondyle dokonca mierne stúpol.
Pri predchádzajúcich štúdiách boli rozdiely oveľa výraznejšie, ale to bolo spôsobené aj tým, že merania sa uskutočňovali okamžite po dobehu. Po hodine až dvoch sa však chrupavka zotaví.
Treba pripomenúť, že všetci účastníci experimentu mali na jeho začiatku zdravé kolená. To, aký vplyv by mal maratónsky tréning na ľudí s predchádzajúcimi akútnymi zraneniami alebo nezvyčajnou biomechanikou, môžu zistiť až ďalšie výskumy.
Záver autorov štúdie je, že aj maratónski začiatočníci dobre znášajú silné nárazy pri vytrvalostnom behu a táto aktivita nevedie k takému zníženiu objemu alebo hrúbky chrupavky, ktoré by bolo klinicky relevantné.