Maratón je jednou z mála atletických disciplín, v ktorých pomerne pravidelne dochádza k zlepšovaniu svetového rekordu a celkovému nárastu výkonnosti. To platí najmä o mužoch, u ktorých je najstarší čas v prvej dvadsiatke najlepších výkonov všetkých čias z roku 2008.
Tento výkonnostný pokrok primäl francúzskych vedcov k analýze najlepších maratóncov od roku 1990 do roku 2011 a maratónkyň v rokoch 1996 až 2011. Zamerali sa nielen na ich výkony, ale sledovali aj štátnu príslušnosť, výšku a hmotnosť. Posledné dva údaje vychádzali z oficiálnych informácii od IAAF.
Medzi mužmi je v prvej stovke najlepších výkonov od roku 1990 viac ako polovica Afričanov (55 percent), 24 percent bežcov je z Európy a 15 percent z Ázie. Počas týchto dvoch desaťročí sa však zvýraznila africká dominancia. Kým v roku 1990 tvorili africkí bežci v prvej stovke 16 percent, v roku 2011 to už bolo 94 percent.
U žien nie je prevaha Afričaniek až taká výrazná, čo súvisí s neskorším rozvojom ženského maratónu a následne oneskoreným príchodom Afričaniek na svetovú scénu.
V súhrne od roku 1996 sú dokonca až na treťom mieste za Európankami a Ázijčankami. V roku 2011 však už dosiahli 52 zo sto najlepších časov. Európanky spadli od roku 1996 zo 48 percent na polovicu. Oveľa horšie sú na tom európski muži. Kým v roku 1990 ich bolo v prvej stovke 47, v roku 2011 už ani jeden.
Priemerná rýchlosť mužov sa zvýšila z 5,3 m/s v roku 1990 na 5,52 m/s v roku 2001. U žien stúpla rýchlosť zo 4,68 m/s v roku 1996 na 4,85 m/s.
Priemerná hmotnosť mužov v prvej stovke klesla v sledovanom období z 59,6 kg na 56,2 kg. Ich priemerná výška sa zmenšila zo 173 na 170 centimetrov. Priemerný index telesnej hmotnosti (BMI) sa znížil z 19,83 v roku 1990 na 19,42 v roku 2011. Vedci ako optimálny BMI pre maratónca vypočítali 19,8 pre mužov pre dosiahnutie rýchlosti 5,7 m/s.
Ideálne čísla pre ženy sú 18,2 a 5,19 m/s, ale štúdia neobsahuje priemernú výšku a hmotnosť žien, takže nie je celkom jasné, ako sa k nim francúzski výskumníci dopracovali.