Prieskumy názorov bežcov opakovane potvrdzujú, že väčšina z nich chce behávať až do konca života. Štatistiky však ukazujú, že s narastajúcim vekom počet bežcov klesá.
Fínsky bežecký časopis Juoksja chcel zistiť, ako sa vyvíjala bežecká kariéra vytrvalostných športovcov (bežcov a orientačných bežcov) v závislosti od dosiahnutia výkonnostných hraníc. Výsledky štúdie uverejnil vedecký časopis Journal of Aging Studies, ktorý sa venuje otázkam starnutia.
Ukázalo sa, že viacerí z bežcov prestali behávať, keď sa priblížili k tridsiatke a zistili, že sa už nezlepšujú. Tým sa však ochudobnili o prínos celoživotného behania k zdravotnému stavu. "Ak sa význam pripisovaný športu odvodzuje od úspechu, skúsenosť so starnutím a klesajúcou výkonnosťou je hrozbou pre športovcovo Ja,“ uvádza sa v štúdii.
Tí bežci, ktorí pri športe zotrvali, priznávali, že vyhrávanie nikdy nebolo ich jedinou motiváciou. Beh videli v širšej perspektíve života. Jeden z respondentov dokonca povedal, že prístup mnohých bežcov, ktorí len sledujú stopky, považuje za chudobu ducha.
Autori štúdie veria, že tí, ktorí pri behu zostanú desaťročia, si vytvoria akýsi pozitívny osobný príbeh aj zoči-voči pomalším časom. Väčší dôraz kladú na fascináciu behom, vnútornú hodnotu športového zážitku, športovú komunitu, cestovateľské zážitky, osobný rast prostredníctvom športu a vzrušenie z účasti na pretekoch.
Ak aj vo vyššom veku potrebujete motiváciu vo forme výsledkov, časopis Runner’s World odporúča porovnávať sa s bežcami rovnakého veku na základe vekových koeficientov, ktoré ľahko nájdete na internete. Tie vám vypočítajú napríklad to, že polmaratónsky čas 1:45 je pre šesťdesiatnika to isté ako 1:25 pre tridsaťročného bežca. To znie celkom motivujúco, nie?