Hypotéza, že schopnosť uštvať lovnú zver po niekoľkých hodinách behu bola kľúčová pre ľudskú evolúciu, si získala obľubu vďaka knihe Stvorení pre beh. Nie každý s ňou však súhlasí.
Americký chiropraktik Thomas C. Michaud na základe najnovších výskumov tvrdí, že ľudia boli v skutočnosti stvorení pre chôdzu. S hypotézou, že jediným vysvetlením pre zdvojnásobenie veľkosti mozgu človeka vzpriameného (Homo erectus) v priebehu dvoch miliónov rokov, bola konzumácia mäsa získaného ulovením uštvanej zveri, prišli v roku 2004 Dennis Bramble a Daniel Liebermann.
Tvrdili to na základe toho, že mozog spotrebúva 16-krát viac kalórií ako rovnako vážiace svaly a mäso poskytuje štyrikrát viac kalórií ako rovnaká dávka ovocia. Dostatok energie pre rastúci mozog teda človeku vzpriamenému mohlo poskytnúť len mäso.
V roku 2012 však vyšla štúdia, podľa ktorej sa ľudia naučili zakladať oheň oveľa skôr, ako sme si predtým mysleli, a kľúčom k rastu mozgu bola teda schopnosť variť. Michaud píše, že teplo zjemňuje tvrdé vlákna, vďaka čomu sa urýchľuje žutie a trávenie.
Podľa autorov štúdie dokáže ľudský organizmus metabolizovať len 30 až 40 percent živín zo surového jedla, ale až sto percent z uvareného jedla. Takže varené jedlo mohlo poskytnúť dostatok kalórií potrebných na rast mozgu.
Neefektívny spôsob lovu
Michaud tiež cituje prácu Henryho Bunna a Travisa Pickeringa. Podľa nich boli štúdie naznačujúce, že uštvanie zveri bolo účinnou metódou, chybné. Dôvovodm je to, že lov sa uskutočňoval na popud výskumníkov, začínal sa z vozidla a lovci dostávali vodu od televíznych štábov. Aj tak boli úspešné len tri z ôsmich lovov.
Bunn a jeho kolega však raz boli svedkom spontánneho lovu, keď muž z kmeňa Habza objavil čerstvé stopy malého jeleňa a tri hodiny ho prenasledoval. Lenže chôdzou. Podarilo sa mu odohnať jeleňa od tienistých miest, takže zviera sa nakoniec vyčerpalo a lovec ho zabil palicou.
Pickering a Bunn tvrdia, že beh je metabolicky náročný a zvyšuje riziko dehydratácie a úpalu. Preto je nepravdepodobné, že by si naši predkovia vybrali takúto riskantnú a neúčinnú metódu.
Za pravdu im dáva aj pokus vedcov z Harvardu, ktorí zistili, že pri prechode od chôdze k behu sa svalová aktivita štvorhlavých svalov zvýši o 520 percent. Predkovia človeka by zrejme mali problém získať dostatok kalórií, aby mohli behať niekoľko hodín. Ich záver znie: „Je nepravdepodobné, že by efektívnosť behu bola kľúčovým výberovým faktorom, ktorý uprednostnil evolúciu vzpriameného pohybu na dvoch nohách u ľudí.“