Každý poriadny bežec vie, že máme dva základné typy svalových vlákien. Ako však ich vzájomný pomer ovplyvňuje rýchlosť behu?
V priemere sa ľudia rodia s približne rovnakým množstvom pomalých aj rýchlych svalových vlákien. Presný pomer viac závisí od genetiky ako od tréningu. Nemôžeme zabúdať ani na to, že približne tretinu rýchlych vlákien tvorí prechodný typ medzi pomalými a superrýchlymi vláknami.
Podľa profesora Scotta Trappea z Ballovej štátnej univerzity v Indiane je ťažké klasifikovať každé jedno vlákno, pretože ide vlastne o kontinuum a mnohé vlákna majú vlastnosti rýchlych aj pomalých vlákien. Práve tieto hybridné vláka sa dajú najľahšie zmeniť tréningom.
Hlavný rozdiel je v tom, že rýchle vlákna sú väčšie, ako zdroj energie využívajú najmä cukor a superrýchle vlákna používajú výhradne aeróbny energetický proces. Pomalé vlákna nie sú efektívnejšie a zväčša aeróbne spaľujú tuky.
Vedci sa viac-menej zhodujú v tom, že tréningom sa dá docieliť zmena z jedného typu rýchlych vlákien na druhý. Mnohí tvrdia, že zmena z pomalých na rýchle (alebo naopak) je nemožná. Ak by sme aj pripustili, že tréningom alebo starnutím sa môžu rýchle vlákna zmeniť na pomalé, takmer všetci vylučujú, že je možné premeniť pomalé vlákna na rýchle.
Trappe tvrdí, že niekoľko pokusov ukázalo, že hybridné pomalé svaly sa môžu zmeniť na rýchle. To sa podarilo, keď kozmonautom alebo zraneným nariadili odpočinok v posteli. Svaly vtedy prišli o svoje vytrvalostné kvality. V atletickom tréningu by sa to dalo dosiahnuť striedaním krátkych, rýchlych intervalov s dlhším odpočinkom, ktorý by trval až týždeň. Trappe odhaduje, že takúto schopnosť premeny má len desať percent svalových vlákien.
Samotný pomer pomalých a rýchlych vlákien má však len približne 40-percentný podiel na celkovom výkone. Ak aj nemáte úplne ideálny pomer pre disciplínu, ktorej sa venujete, nehádžte flintu do žita.
Pri jednej štúdii v polovici 70. rokov nechali dve skupiny bežcov – jedna mala 70 percent pomalých vlákien a druhá 85 percent – bežať desať kilometrov. Ich výsledky boli veľmi podobné.
Trappe k tomu dodáva, že aj človek, ktorý má vysoký podiel rýchlych vlákien, môže bežať maratón, aj keď ho pravdepodobne nikdy nevyhrá.