Nejeden bežec, ktorý začal trénovať až v dospelosti, si povie, že keby sa do toho pustil skôr, mohol to dotiahnuť ďalej. Dobrá správa je, že neskorší začiatok sa môže vyplatiť vo vyššom veku.
Známy juhoafrický výskumník Tim Noakes si všimol, že najlepší bežci vo veku nad 45 rokov sú tí, ktorí začali s behom až niekedy na prelome tretej a štvrtej dekády svojho života. Na druhej strane, bežci, ktorí trénovali od nižšieho veku, si udržia solídnu výkonnosť, ale vo vyšších vekových kategóriách nedominujú.
Čas štvornásobného víťaza Bostonského maratónu Billa Rodgersa na desať kilometrov sa medzi 50. a 60. narodeninami zhoršil o desať minút. V kategórii nad 60 rokov ani zďaleka nepatrí k najrýchlejším Američanom.
Tim Noakes si to vysvetľuje tým, že dlhodobá záťaž spôsobuje stratu pružnosti svalov a šliach, čo vedie k horšej ekonomike behu. Noakesovi kolegovia na Univerzite v Kapskom Meste merali dĺžku vlákien DNA v bunke, podľa ktorej sa určuje biologický vek. Zistili, že v skupine bežcov s priemerným vekom 42 rokov mali najnižší biologický vek tí, ktorí mali nabehaných najmenej kilometrov.
Tréner špičkových bežcov Brad Hudson odporúča približne vo veku 35 rokov prejsť od vysokých objemov k menším a spojiť ich s doplnkovými športmi. To by mohlo pomôcť uchovať si vysokú výkonnosť dlhší čas.