Pre mnohých ľudí je už samotné dokončenie maratónu veľkým úspechom a je im úplne jedno, koľko im to trvalo. Skupina tých, ktorí majú aj konkrétne výkonnostné ciele, však tiež nie je malá.
Zrejme ste však ešte od nikoho nepočuli, že chce zabehnúť maratón za 3:02 alebo 4:14. Ak už má maratónec pred sebou cieľ, tak je to zvyčajne okrúhle číslo. Našim snom je zabehnúť kráľovskú disciplínu pod tri alebo štyri hodiny. Je to pomerne zvláštna túžba, keďže samotná maratónska vzdialenosť 42 195 metrov ani zďaleka okrúhla nie je.
Nová štúdia vedcov z troch amerických univerzít však ukazuje, že časy maratóncov sa výrazne sústreďujú okolo okrúhlych hraníc. Z analýzy takmer 9,4 milióna maratónskych časov zo súťaží od roku 1970 vyplynulo, že bežci sa „zhlukujú“ okolo hraníc celých hodín (3:00, 4:00, 5:00), polhodín a do menšej miery aj desiatich minút.
Počet bežcov, ktorí dobehli v čase 3:59 - 4:00, je o 30 percent vyšší ako počet bežcov s časom 4:00-4:01. Zdá sa teda, že okrúhly čas funguje ako silná motivácia.
Štúdia obsahuje aj množstvo ďalších zaujímavých zistení. Ukázala napríklad, že po 40. kilometri bežci v priemere spomalia o 8 až 10 percent. Výnimkou sú práve bežci, ktorí si potrebujú udržať tempo, aby dosiahli svoj "okrúhly" cieľ.
Pozoruhodné je, že bežci, ktorí útočia na hranicu troch hodín, spomalia najviac zo všetkých, keď si uvedomia, že svoj cieľ nedosiahnu.
Naopak, najväčšie zrýchlenie v momente, keď je vytúžený čas na dosah, dosahujú bežci útočiaci na métu päť hodín. Až 40 percent bežcov útočiacich na túto hranicu dokáže v záverečných 2195 metroch dokonca zrýchliť v porovnaní s priemerným tempom počas prvých 40 kilometrov. Spomedzi bežcov snažiacich sa bežať pod tri hodiny, zrýchli "len" 30 percent.
Nech už sú okrúhle časy akýmkoľvek lákadlom, nemali by nimi bežci byť posadnutí. Aj keď premeškať trojhodinovú hranicu o dve sekundy, ako sa to stalo istému slovenskému bežcovi, keď sa príliš naobliekal a musel si počas behu vyzliecť vrchnú vrstvu oblečenia, isto zamrzí...