Sám priznáva, že tej predstave by sa skôr smial. Znervóznilo by ho, keby mu niekto povedal, aby 42,195 kilometra prešiel. Nieto ešte ubehol ...
V nedeľu to Stuart Eggleshaw dokázal. Dostal sa do cieľa Londýnskeho maratónu v čase päť hodín a 37 minút. Ani zďaleka nepatril k najrýchlejším, na víťaza stratil vyše tri hodiny. Napriek tomu jeho príbeh púta.
Nadváha trápila Eggleshawa odmala. "Vážil som najviac z chalanov v okolí. Keď sme hrali futbal, vždy ma postavili do brány," spomínal pre web Men 'Running.
Pred štyrmi rokmi vážil vyše 230 kilogramov. "Bol som schopný ujsť tak 50 metrov, než som si musel dať pauzu." Zažíval poníženie, keď nemohol prejsť turniketom a fandiť svojmu obľúbenému futbalovému klubu Mansfield Town.
Tušil, že by mal niečo zmeniť. Skúšal chodiť cvičiť, lenže nespozoroval žiadnu zmenu. Ubližovali mu totiž aj stravovacie návyky, nechával si dovážať tučné jedlá, prípadne si kupoval sendviče v obchode.
Zásadnú zmenu v jeho živote spôsobila až autonehoda v roku 2012. Nebola vážna, napriek tomu pri nej zasahovali záchranári. Eggleshaw, ktorý z nej vyviazol bez väčších následkov, začal uvažovať: Čo keby sa stalo niečo horšie? Vyslobodili by ma vôbec z auta?
A rozhodol sa, že vo svojom živote urobí rez.
Zapojil sa do miestneho klubu "chudnúcich". Začal cvičiť, neskôr aj behať, zmenil jedálny lístok. A jeho hmotnosť išla rýchlo dolu.
Schudol obdivuhodných 140 kilogramov. V auguste 2015 sa v domovskom Mansfielde prvýkrát zapojil do pretekov, behu na 10 kilometrov a stihol ho za necelých 48 minút. Neskôr sa zúčastnil troch šprint triatlonov, polmaratónu a v 44 rokoch si trúfol aj na doteraz najväčšiu výzvu.
Po prebehnutí cieľom maratónu potom okuliarnatý Brit žiaril: "Cítim sa naozaj dobre. Lepšie, než som si myslel. Len ma bolia nohy," povedal a pochvaľoval si výsledný čas.
Svojím príbehom chce inšpirovať ostatných, ale jeho beh má aj charitatívny rozmer - spolu s ďalšími bežcami získava peniaze pre združenia bojujúce proti rakovine. "Pred dvadsiatimi rokmi mi na ňu zomrela mama a teraz mám skvelú príležitosť na to, ako zarobiť peniaze a spomenúť na mamu a na všetko, čo pre mňa znamenala," uviedol.
Okrem behania tiež jazdí na bicykli, hrá futbal. Našiel si priateľku. A splnil si cieľ, ktorý považoval za nesplniteľný. "Predtým, než som zhodil váhu, som si ani v najdivokejších snoch nevedel predstaviť, že by som bežal Londýnsky maratón."
A predsa to dokázal.