Písalo sa v septembri 2011, keď jej jedni preteky úplne zmenili život. Jej telo mizlo v plameňoch - a s ním aj šanca, že sa niekedy vráti do normálneho života. Turia Pittová prišla o všetky prsty na pravej ruke. Mala popáleniny na 65 percentách tela. Musela podstúpiť viac ako 100 operácií. Doktori neverili, že prežije.
Potom jej hovorili: Už nikdy nebudete chodiť. Cez víkend, necelých päť rokov po onej udalosti, dokončila Ironman v západnej Austrálii.
Zvládla 3,8 kilometra plávania, 180 kilometrov jazdy na bicykli a 42,2 kilometra behu. Na trati strávila celkom 13 hodín, 24 minút a 41 sekúnd.
"Je to najťažšia vec, čo som kedy dokázala. Už nikdy nemusím urobiť nič viac," povedala dvadsaťosemročná športovkyňa.
V onom osudnom septembri 2011 sa zúčastnila iného extrémneho závodu - ultramaratónu. Z behu proti stopkám a súperkám sa však stali preteky o život; to keď ju dostihol požiar, ktorý sa rýchlo šíril v západoaustrálskom regióne Kimberley.
Z boja s nebezpečným živlom vyviazla len tak tak. Jej šance na prežitie boli podľa doktorov 1:100. Strávila 864 dní v nemocnici. Predstava, že bude znovu pretekať, sa zdala úplne naivná.
Jej telo sa zmenilo na nepoznanie. Dievčaťu, ktorá pred deviatimi rokmi bojovalo o titul Miss Earth Austrálie, pokryli kožu jazvy.
Proti osudu a pesimistickým vyhliadkam sa však postavilo nesmierne odhodlanie. Zotavila sa, prihlásila sa na Ironman a povedala si: "Beriem ho ako výzvu, aby som dokázala, že som silnejšia, schopnejšia a rýchlejšia ako pred požiarom."
Pretekať musela na špeciálne upravenom bicykli, pretože jej chýbajúce prsty neumožňujú dostať sa bez ťažkostí zo sedla. Starostlivo si strážila stav vlastného tela, ktoré po požiari trpí poruchou termoregulácie.
Napriek tomu sa dostala do cieľa. A ako!
Čakala, že na trati strávi minimálne 14 a pol hodiny, nakoniec bola o viac ako hodinu rýchlejšia. Keď dorazila do cieľa, zdvihla ruky nad hlavu a slastne sa usmiala. V cieli ju objal snúbenec Michael, ktorý s ňou prečkal najťažšie chvíle; a teraz neskrýval dojatie.
"Pred piatimi rokmi nemohla chodiť a pozrite sa na ňu teraz," povedal. "Normálne neplačem, ale toto ma dostalo. Bola to úžasná cesta. Je to príklad nezlomného ľudského ducha. "
Len samotný príbeh prežitia a zotavenia Pittovej fascinuje, ale pokračovanie v podobe dokončenia extrémneho triatlonu berie dych. "Verila som si, že keď nebudem mať naozaj smolu, do cieľa sa dostanem," vyhlásila žena, ktorá sa teraz chystá na extrémny triatlon dlhý 390 kilometrov.
Písal sa máj 2016 - a mala za sebou preteky, ktoré dali takmer zmarenému životu nový elán.