Prvykrat som do kontaktu s maratonom prisla v Bostone minuly rok, kde sme s par kamoskami isli robit podporu (teda ja hlavne moralnu, lebo nabehane som mala malo, bola som po stress fracture) inym kamoskam na poslednych 9 milach. Boston bol UZASNY !!! Atmosfera uzasna, vsade po ceste ludia s transparentmi, ktori nas ked sme bezali okolo podporovali, akoby sme boli prinajmensom Lance Armstrong, hoci toho som videla prebiehat okolo dobru polhodinu predtym…ale neva, ked niekto vyhra 7 krat Tour de France ma urcite co to natrenovane, a ja sa k tomu ani zdaleka nepriblizujem.
Boston Marathon a cela atmosfera ma navnadila, ze som si povedala, ze buduci rok sa pokusim z Philadeplhia Marathon kvalifikovat na Boston. Vsak co, aj tak uz behavam kazdy den, 80-100km tyzdene, a nie som v nijakom time a nemusim sa podriadovat nijakemu sutaznemu rozpisu…
No, napokon to ale dopadlo trosku inac, lebo som sa rozhodla posledny rocnik skoly stravit na vymenom pobyte v Parizi, takze nijaka Phili a Boston… Pravdupovediac, asi po tyzdni od Bostonu moje maratonske nadsenie trosku zo mna opadlo a nejako mi to vyfucalo z hlavy. Vlastne som zabudla na to, ze som chcela ist na maraton…(cudne, ale to asi preto, ze som si este stale nevedela predstavit, ze by som ja, ktorej sa 5km zdalo pred 4rokmi hrozne hrozne vela, isla behat 42km…)
Do Pariza sme samozrejme vsetci prisli vyzbrojeni priruckami a kadejakymi knizkami, co obsahuju rady, ze co zabavne sa da v Parizi robit. A cuduj sa svete, jedna z nich obsahovala Parizsku 20kilometrovku a Parizsky maraton. Dost ludi sa cudovalo,ze co take nieco robi vo « fun » sekci knizneho sprievodcu, ale podla mna to bol skvely napad. Akosi mi to pripomenulo moje Bostonske maratonske nadsenie…
A tak sa to zacalo.. 130Eur vycalovala za startovne, kontaktovala skusenejsie kamosky ohladne treningoveho planu a ……kupila si maratonky.
Moja skusenost z Paris Marathon 2009 nabuduce :)