Ako som zacal s behanim I.

Prva myslienka, ze by som chcel niekedy zabehnut maraton (neviem preco ma napadol hned maraton), sa zrodila v mojej hlave uz pocas strednej skoly. Zacal som poctivo trenovat, hoci len 20 az 30minutove behy, ale predsa. Vydrzalo mi to asi tak mesiac, ochorel som a potom ked som znova vybehol, tak som bol na tom este horsie ako na zaciatku a tak som sa na to vykaslal.

Druhy chaby pokus bol pocas studia na vyske – byval som na intraku Horsky Park, takze hned za ubytkom som mal vynikajuce podmienky na beh v lese, navyse tam boli nekonecne schody, ktore mi dali vtedy naozaj zabrat. Scenar podobny ako pri prvom pokuse – choroba a stop. Odvtedy som sa teda s roznymi prestavkami venoval len svojim stalym sportovym aktivitam, a to najma (takmer kazdy den) posilke, (1 az 2x tyzdenne) basketbalu a obcas tenisu ci ping-pongu. Vsetky aktivity na vysokej amaterskej urovni bez viditelnych vysledkov :-).

V roku 2004 som sa ocitol v Londyne a nachvilu som na aktivne sportovanie “zabudol”. To sa vsetko zmenilo zaciatkom roka 2005. Odvsadial sa na nas valili uputavky na bliziaci sa London Marathon. A tak sme si raz povedali (ja a jeden z mojich spolubyvajucich – Pavel), ze to musime o rok skusit, ved urcite na to mame. Otvorili sme si na zahrade plechovku piva a zacali rozmyslat, kde by sme asi tak mohli trenovat.

Zacali sme teda poctivo behat, nas klasicky okruh bol cca 6,5 – 7 km dlhy, casy sa zlepsovali a po dvoch mesiacoch, ked mi neslo do hlavy preco sa mi stale robia otlaky a ine veci, som si kupil svoje prve bezecke tenisky :-).

Potom sme prisli na to, ze dostat sa na Londynsky maraton nie je vobec jednoduche. Vlastne je to najtazsie zo vsetkych svetovych maratonov. Pokial sa bezec nekvalifikuje casom, zostava mu len zlosovanie. Zhruba za tri dni tam maju kazdy rok prihlasenych 150.000 ziadatelov na 30.000 miest. Z tych 30.000 treba este odpocitat lepsich bezcov, ktori sa kvalifikuju casom a miesta urcene pre charity. Takze je to takmer nemozne. Tento rok som sa pozeral na ich stranku tri dni po maratone a uz sa nedalo prihlasit na zlosovanie pre 2010. Ale ja som sa rozhodol, ze si ho zabehnem az v buducnosti, ked sa tam dostanem vdaka casu – to je odvaha, co?

Na jesen 2005 (kedze som mal natrenovane :o)) som si vyskusal svoj prvy pretek – polmaraton v Cardiffe a bol som prijemne prekvapeny casom, urcite som az taky dobry vysledok necakal (poznamka autora: mysli sa pre mna dobry vysledok). Tiez ma prijemne prekvapila atmosfera a zistil som, ze zabehnutie zavodu spojene s vyletom a spoznanim noveho miesta nie je zly napad.