Southend Half-Marathon

Polmaraton bol moj prvy bezecky pretek, ktoreho som sa vobec zucastnil. Udialo sa tak pred takmer styrmi rokmi, na jesen 2005 v Cardiffe. A zabehol som to vtedy veru az vysoko nad moje ocakavania dobre za 1:31:10.

Odvtedy az do konca roku 2007 som absolvoval styri maratony, z ktorych jeden povazujem za dobre odbehnuty :-), dva tazke 10km behy a jeden 16-milovy. Pri poslednom maratone v novembri 2007 som sa zranil a hoci som ho dokoncil, takmer cely rok 2008 som nebol schopny behu. Od zaciatku tohto roku som sa ale “rozbehol”, zacal som sa zucastnovat pomerne casto roznych pretekov a kedze som si ako hlavny ciel vytycil zase nejaku metu v maratone, naordinoval som si polmaraton ako vhodnu pripravu.

 

Za miesto cinu som si zvolil Southend, mesto pri ktorom sa vlieva Temza do mora. Profil trate bol rovny alebo ako Anglicania hovoria “flat as a pancake”, takze som pevne veril, ze si tam zabehnem novy osobak. Po svojich poslednych uspesnych pretekoch na 10km som navyse dufal, ze zlomim hranicu 90 minut.

 

Start preteku bol v nedelu 14/06/2009 dopoludnia o desiatej. Kedze som nechcel nic ponechat nahode, este vecer som si prispendlil na tielko startove cislo (1920!!!), na snurky v teniskach som navliekol cip a siel som spat o hodinu skor ako zvycajne. Aj tak som samozrejme nezaspal :-). Rano som vystartoval z domu tak, aby som v pohode stihol vlak 6:47 z Wood Street Station, ktory ide na Liverpool Street Station v centre Londyna. Z Liverpool Street som sa este musel presunut pesi (cca 10 minut) na Fenchurch Street Station, odkial vyrazal vlak do Southendu. Ten odisiel presne 7:40 (vlaky tu chodia zvycajne na minutu presne, niekedy az nechapem. Keby sa to iste dalo povedat o metre a autobusoch :-)). V Southende som vystupil presne 8:48 (zase podla vlakoveho poriadku) az na konecnej zastavke, ktora sa vola Shoeburyness. Zo stanice do miesta startu to bolo asi tak dve minutky.

 

Mal som teda zhruba hodinu cas do startu. Na luke kusok od mora, kde boli postavene changing rooms, uschovna batoziny a toalety, sa to uz hemzilo mnozstvom bezcov, ktori sa vsetkymi moznymi sposobmi rozcvicovali. Dokonca sa niekolko ucastnikov prihlasilo este aj v den startu. Bol to teda nakoniec pretek s 2000+ ucastnikmi.

 

O 9.20 dorazil dalsi vlak, v ktorom sa nachadzal aj Aaron, s ktorym pravidelne behavam kazdu sobotu intervalovy trening, hodili sme batohy do uschovne, trosku sme sa rozklusali a nervozne sme cakali na start. Ziadnu dalsiu znamu tvar sme uz nestretli. Ked mi Aaron oznamil, ze si dal v sobotu (den pred polmaratonom) intervalovy trening, bolo mi jasne, ze dnes by som mal dorazit do ciela pred nim, hoci na kratsich tratiach sa s nim zatial nemozem porovnavat. Ja som si dal v sobotu len lahky jogging 4,5km za 27 minut.

Kedze zacalo slnko trosku pripekat, boli sme si este v sanitke vypytat od zdravotnikov krem na opalovanie. Nastastie sme boli uspesni :-).

 

A uz je to tu – dve minuty do startu. Po predchadzajucich skusenostiach z pretekov, kde som mal vzdy na zaciatku problem s prepletanim sa pomedzi pomalych bezcov, sa staviam dopredu, asi tak do stvrteho radu. 10 hodin – start: vybiehame do ulic Southendu, prebehneme sa trosku par minut cez mesto, po prvej mili si kontrolujem cas. Ooops, 6:20/1mila. Musim trochu spomalit. Moj plan bol 4:10/1km. Kedze som spravne predpokladal, ze tam nebudu kilometrovniky, ale milovniky, zistil som si dopredu, ze by to malo byt cca 6:40/1 mila. Este kusok cez mesto a zrazu sa ocitame pri mori. Tu sa odohrava najvacsia cast zavodu. Dva okruhy po super rovnej ceste pri mori. Vsetko prebieha podla planu, hoci slnko prazi ako o dusu, od mora fuka prijemny vanok. Vyborne pripravene obcerstvovacky, kde si zakazdym mozem uchmatnut plastovy pohar s vodou (co je trosku nevyhoda oproti flaske, akosi som sa dodnes nenaucil z neho pocas behu pit) a mokru spongiu. Vdaka dvom okruhom som sa mohol 3x stretnut s Aaronom, ktory bol priblizne minutu a pol az dve minuty za mnou. Vzajomne sme sa vzdy povzbudili. Ked uz som pri tom povzbudzovani, pri trati sa nachadza pomerne vela ludi, ktori povzbudzuju o dusu. Tiez si pochvaluju, ze v tychto miestach sa bezia dva okruhy po jednej ceste, takze mozu svojich beziacich milacikov vidiet az 4x. Najviac som sa zasmial na skupinke, ktora mala pre svojho beziaceho kamarata pripraveny transparent: Jack run faster, we want a beer! :-).

 

Vyborne sa mi dari drzat tempo v rozmedzi 6:35 – 6:45 na milu. Bezi sa mi uplne pohodovo, ked tu zrazu na piatej mili sa ako keby sibnutim carovneho prutika zo sekundy na sekundu vytratil ten prijemny vanok. Absolutne bezvetrie! V priebehu minuty sa mi zdalo, ze teplota stupla aspon o dvadsat stupnov. A tak zacina 8milove trapenie v pekelnych horucavach. A to este dva dni pred zavodom bol v predpovedi na nedelu lahky dazd a zrazu ani oblacik. Nastastie obcerstvovacky boli super zasobene a zakazdym som mal moznost okrem vody pouzit aj cerstvo namocenu spongiu, ktoru som si vyzmykal najskor na hlavu a zvysok na krk. Prijemny pocit studenej vody stekajucej po chrbte – na dve minutky som zachraneny :-).

 

Aj napriek nie prave najvhodnejsim podmienkam na beh (niekolko bezcov na trati skolabovalo), stale sa mi dari drzat priblizne to tempo, co som si predsavzal. Medzi desiatou a jedenastou milou opustam dvojokruhovu cestu pri mori, nasleduje mierne stupanie asi tak 50-70 metrov, chvilu sa bezi cez mesto. Este jedna obcerstvovacka – chvalabohu! Pozeram na hodinky a zistujem, ze som bud brutalne spomalil alebo som minul jedenastu milu. Tak sa zufalo snazim o zaverecne zrychlenie, no prilis mi to nejde. Prebieham okolo dvanastej mile a ocitam sa znovu pri mori. Tam je uplne novy asfaltovy chodnik pre chodcov ako keby specialne cerstvo pripraveny pre nas  bezcov – polmaratoncov :-). Predo mnou vidim v dialke dvoch bezcov, tak si davam za ulohu, ze jedneho z nich musim este predbehnut, co sa mi nakoniec aj dari. Posledne odbocenie dolava od mora, 150 metrov po ceste smerom do mesta, odbocka doprava na znamu luku, kde bol start. Este poslednych 50 metrov po trave, hlasatel oznamuje moje meno (samozrejme ze priezvisko nevie vyslovit a tak mi ho tradicne skomoli :-)) a mam to za sebou. V ruke sa mi objavi flasa s vodou, ktoru samozrejme neodmietam :-).

 

Novy osobak 1:27:15 a velka spokojnost, ze som aj napriek nebezeckemu pocasiu bol schopny udrzat tempo, ktore som mal v plane. Celkovo som skoncil 42., Aaron dobieha chvilu po mne v case 1:30:39 na 73. mieste.

Celkovo dokoncilo pretek 1461 bezcov a bezkyn. Vitaz mal cas 1:12:35, posledna klasifikovana 3:59:18, takze zase to bolo podujatie pre vsetky vykonnostne kategorie.

 

V cieli odovzdavame chip a preberame pamatnu medailu, ktora je celkom pekna. Je tam este aj moznost kupit si za 5 GBP pamatne tricko, ale to si radsej posetrim na dve piva, medaila mi uplne staci.

Odprevadim Aarona na vlak, poobede este ide do prace, a ja sa vraciam povzbudit pribiehajucich bezcov. Jeden chudak skolaboval na cielovej ciare. Nastastie vyzeral byt vcelku zivy, ked ho nalozili na vozik.

Kedze som sa citil uplne v pohode, rozhodol som sa, ze sa este prejdem popri pobrezi. Nakoniec som presiel az na opacnu stranu mesta, co je 9km. Tam som uspesny den zakoncil dvomi pivami a neskorym obedom a spokojne som vyrazil vlakom naspat do Londyna. Vecer pred zrkadlom zistujem, ze som cerveny ako Winnetou :-).

 

Na zaver este moje hodnotenie preteku:

Vyborna rovna a rychla trat, vhodna pre pokus o osobak.

Organizacia na velmi vysokej urovni. Caste obcerstvovacky – mensie minus maju u mna plastove pohare z ktorych ja neviem pocas behu pit, ale nenahraditelne velke plus u mna ziskala moznost casteho pouzitia spongii. V tom pocasi by sa to bez nich asi nedalo.

Po starte a pred cielom bola ciastocne uzavreta premavka (jeden pruh) a na najvacsej casti trate to bolo uplne traffic free, takze velmi bezpecna trat.

Start a ciel 2 minuty od vlakovej stanice.

Jedina vec, ktora by mohla do buducnosti pribudnut su sprchy, ale vzhladom k tomu aka je to masova zalezitost je to zrejme nemozne.

 

Startovne 13 GBP povazujem pri urovni organizacie a celkovej podpory okolo trate za velmi dobru cenu pre toto podujatie, ktore bolo navyse organizovane charitou. Urcite tento pretek kazdemu odporucim.