noo tak to uz bolo asi davnejsie ako si mozem presne pamatat den svojho prveho behu..iste to bolo o zivot..mozno sklamanie z lasky mozno potreba schudnut zopar kilov a mozno oboje v jednom...v kazdom pripade sa to stalo mojou drogou i laskou tym bez coho aj dnes neviem byt a ked vidim ako ma berie na behanie a vonku je tak hnusne je to ako byt vo vezeni...
taaak....behavam uz dlho....len tak pre radost ako vzdy aj dnes....ked si tak poviem co som kedysi behavala a myslela si ake kilometre som nabehala musela by som sa tomu zasmiat....dnes viem co je polmaraton a kolko sil a trpezliovsti clovek musi mat...myslim ze to je tak dva roky vzad ked sme so segrou po behu v parku natahovali kopyta na lavicke pri jazierku v parku a kukam tam volaky to chlapik s hodinkami sunnto ktore ho prezradili aj dnes...okopava okolo stromov a robi ciary na zemi.tak vravim petke nech sa ho ideme spytat co to tam robi...mily cloviecik v podobe dusana haragoza nam povedal ze tam chysta veci na stafetu scmt timu bezcov a vsetkych ostatnych ktori behanie miluju..dokonca sme dostali aj pozvanie..myslim vsak ze v tej dobe by som tam asi nechala dusu...potom som uz o behani zas nic netusila a behala si sice kazdy den ale len tak bez nicoho niecoho co by ma hnalo vpred..
az v aprli tohto roku coz som nevedela zabit nudu sada som si za net a kukam do toho nitrianskeho portofolia co si spravim aky program na vikend..a tak si citam a zrazu mi padlo do oci ze desatkilometrovy beh dvanasthodinovka sesthodinovka a podobne..si vravim nic..desinu idem skusit....aaaaa cccc..jaka konkurencia..ja v starych osuchanych teplakoch a teniskach co uz leda drzali po kope a popri mne dve naslahane baby co si robia kilak pod 5..tak si vravim nic luci..aspon si zabehas...desina je nic hrozneho a ked nic z toho aspon pekny den bude..a ozaj bol...dokonca som bola tretia..nuz konkurencia nebola taka velka takze dve prve baby co mi otrcili rit o pat a viac minut boli moje naj superky....takze moj prvy pohar....normalne ze wou....a tak som sa tomu poddala oddala a udala svoje cele ja....potom este zopar bezeckych pretekov v merasiciach v lehote banove...a potom zase choroba co ma dva tyzdne morila..potom uz len povinne behy v ramci ligy a tesco beh..a nakoniec moj prvy polmaraton..tak si vravim ze ak by som sa posnazila mohla by som dat snad ku koncu roka aj kosicky maraton...je to pre mna vyzva ako svet a ja by som chcela skusit ci dokazem ist az na dno svojho ja....ked si predstavim ze je to dvakrat tolko co teraz na polmaratone beha mi mraz po chrbte a predstava inych treningov....
v konecnom dosledku mozem zhodnotit ze som spoznala a dufam ze budem stale spoznavat tak uzasnych ludi akymi su bezci zvlast ludia s ktorymi som mohla stravit aj viac bezeckych chvil..dkaujem vsetkym nadsencom pretoze prave vdaka nim ma toto vsetko tak dokaze motivovat....