Od polmaratóu sa mi nejakým zázrakom podarilo trénovať každý deň. Aj keď intenzita bola všelijaká. V piatok som si dal "taktickú" pauzu aby som bol v sobotu v Horných Orešanoch ako tak fit.
V sobotu ráno, mimochodom v deň keď som so snúbenicou oslavoval siedme výročie, sme sa vybrali na Železnú Studničku na romanticku prechádzku. Z plánovanej prechádzky však vzišla seriózna turistika ktorá nám dala obom zabrať.
Poobede prišlo to najhoršie...Rozhodovanie či ísť na pretek alebo ostať v posteli a pozerať nejaký film.
Zvíťazil som nad lenovosťou a v polospánku som sadol za volant a vybral sa do Horných Orešan...
Bol som veľmi milo prekvapený ked som 30 min pred štartom, v čase keď sme dorazili, videl kopec moknúcich a rozcvičujúcich sa bežcov. Očakával som že v takomto počasí tam bude okrem mňa zopár bláznov ale 201 štartujúcich predčilo moje očakávania.
Zaregistroval som sa, snubenica mi spravila pár fotiek na pamiatku a postavil som sa na štart.
Presne o 17:00 bolo odštartované. Hneď za štartovým oblukom som sa skoro vysypal, pretože ma prekvapila nepreskočiteľná mláka. Skvelý začiatok s plnými teniskami vody. Veľmi sa mi páči, že vidim na každom preteku stále tie isté tváre. Pôsobí to na mňa motivačne...
Ale späť k pretekom. Prvý kilometer ubehol veľmi rýchlo pretože som sa vôbec nekoncentroval na beh ale riešil som mláky,diery a výmoly na ceste. Podaril sa mi na moje pomery celkom slušný čas 4:15min/km. Tušil som že je to na mňa prirýchlo ale držal som sa skupiny. Niekde na druhom kilometry sa stalo niečo čo som neočakával. Zo sice rozbitej ale nešmýkajúcej asfaltky trasa odbočila do lesa. Tam sa pretek zmenil na niečo čo som ešte vo svojej krátkej 8 mesačnej bežeckej "kariére" nezažil.
Začal závod nie s vlastnou kondíciou a pripravenosťou ale s blatovým kobercom ktorý sa tiahol karpatmi. Vtedy ma prestal zaujímať výsledny čas, aj to či prekonám Sajfov minuloročný čas :), ale začal som sa sústrediť na to ako nezletiet na zem,nevyvrtúť si členok alebo ako sa mne už par krat stalo, nevyvrtnúť si koleno.
Trať sa stále zhoršovala. Bežci predomnou, ktorých nebolo málo, jej dali riadne zabrať. Viac krát sa mi podvrtol kotník ale vydržal tak, že som v pohode bežal ďalej. Prišla psychická kríza, či má zmysel sa po tomto šialenom blate šplhať na karpatské kopce a šmýkať sa z nich dole (trať bola zmes stúpaní a klesaní). Klesania mi pripomínali zimnú lyžovačku. Podarilo sa mi miestami aj 2-3 metre suvislo šmyknúť po blate. Či mi táto technika uľahčovala beh doteraz netušim.
Prišiel šiesty kilometer s časom okolo 28min. Vtedy sme prišli na asfaltku.Konečne len mláky plné vody a chvíľu bez blata. Do siedmeho kilometra ma šialene pichalo v boku ale rozdýchal som to. Cítil som že najhoršie mám za sebou. Veľmi sa mi páčila časť trate medzi 8-9km kde trať viedla okolo orešanského jazera. Naozaj krásne miesto.
"Konečne som späť v dedine" pomyslel som si a tlieskajúci obyvatelia Horných Orešan po mne kričali že už len kúsok.
Nápis na chodnúku 10km so svojráznym smajlíkom ma nachvíľu pobavil. Ostavalo niečo cez 650m do ciela keď som dobehol "deduška" ktorý ma s prehľadom obehol na 4-tom kilometri. Povedal som si že ho musim predbehnúť, lebo sa zopakuje to čo sa mi stalo v Novembri v Malackach keď ma pred cieľom predbehol dedko ktorý mal asi o 50 rokov viac ako ja.
300m pred cieľom som ho predbehol. "Mám to v suchu" pomyslel som si a bežal som spokojný ďalej. Vstúpil som na štadión a do cieľa ostávalo asi 70m. Vtedy som to začul. Fučanie,sýčanie,prskanie....deduško sa rozhodol že ma predbehne. Tento súboj si všimol aj komentátor a ohlásil ze borec zo Skalice sa chysta predbehnut o pár desiatok rokov mladšieho harcovníka. Zľakol som sa že historia sa opakuje. Moja snubenica dostala ""príkaz" odfotiť ma ako budem dobiehať do cieľa. Nesmie odfotiť moju potupu. Zrýchlil som, zrýchlil aj Skaličan. Vzopal som všetky sily, spomenul som si na šprintérske tréningy z čias keď som hrával basketbal za Pezinok a štýlom ala Usain Bolt som prebehol cieľom. Skaličan ma nepredbehol.
Bol to skvelý pocit. Ďaľšiu prehru by som už ťažko znášal :))
S časom okolo 50min sa mi aj ten Sajfov minuloročný čas podarilo prekonať
;)