Beh do vrchu-Fačkov-Kľak

Ale stále ostávalo len pri tom niekedy.Moje občasné behávanie nemalo pravidelnosť.Až na začiatku tohto roku som sa prinútil k behaniu a postupom času sa to stalo samozrejmosťou.Absolvoval som svoj prvý polmaraton,po ktorom mám behanie ešte radšej.Preto som začal pozerať po nejakom preteku do vrchu.Vybral som si Fačkov-Kľak,pretože mi vyhovoval termín a vedel som že tam je krásne.Z piatka na sobotu som nespal nič.Ale nie kvôli nervozite,ale preto,lebo som mal nočnú.Nič moc,ale vzdať som sa toho už nechcel.Ráno som si pospal aspoň dve hodinky a potom aj z rodinkou sme sa vybrali do Fačkova.Počasie ráno nebolo moc optimistické,ale zas lepšie ako horúčava.Prišli sme tam hodinu pred štartom a bol som prekvapený počtom účastníkov.Prezliekol som sa,obul som si moje čistučké tenisky a išiel sa trošku rozbehať...Prišiel čas postaviť sa na štart.Taktiku som nemal žiadnu,len dobehnúť nejako hore.Zaznel výstrel.Spustil som čas na svojich hodinkách,a dal som sa do toho.Asfalt pod nohami som cítil tak 500metrov,potom sa bežalo po lesnej ceste.Pred nami bolo necelých 6km behu do kopca,na ktorého vrchol sme nevideli pre hmlu.Tempo som dal trošku rýchlejšie,kým to ešte išlo :) Aj to išlo,ale prišla odbočka na lesný chodník a skončila pohodička.Tu sa vlastne začal beh do vrchu.Prvých pár metrov sa to ešte dalo,ale sily rýchlo ubúdali,dych dochádzal a z behu sa stal výstup.Terén bol náročný nielen stúpaním,ale aj povrchom,pretože deň predtým pršalo.Blato,šmyklavé korene a skaly.A na to všetko moje tenisky,ktoré určite nie sú do terénu.Ale popasoval som sa z kopcom a rozhodne som to nechcel vzdať.Vrchol sa pomaly blížil a posledná časť kopca už nebola taká ťažká.Aspoň mne sa to tak zdalo.Každú chvílu sa zdalo že už bude cieľ ale bola hmla a stále to šlo hore.Konečne som míňal smerovú tabuľku,ktorá ukazovala 350m do cieľa.Hurááá...pomyslel som si a dal som sa do finišu :) Ak sa to dá tak nazvať.Konečne prišla tá chvíľa,a ja som mohol zastaviť čas na mojich stopkách....53:40 Neviem či je to dobrý čas ale určite som to vydrel.Ešteže tam vyniesli tie minerálky a mohol som sa napiť.Hore bola hmla,no o malú chvíľu sa rozplynula a mne sa ukázal nádherný výhlad na krajinu.Stálo to za to.Mám dobrý pocit z tohto behu,no musím ešte potrénovať,pretože to je iné ako polmaraton,určite náročnejšie...Po krátkom oddychu bolo treba ísť späť,pretože gulášik už čakal.Cesta späť nebola tiež jednoduchá,no rozhodne rýchlejšia.A guláš bol vynikajúci.Som rád že som sa zúčastnil tohto preteku a mám novú skúsenosť.Určite si to ešte niekedy zopakujem.