S hudbou to bolo iné. Rýchly rytmus ma poháňal dopredu, obľúbené piesne ma motivovali a aj odbehané minúty a kilometre naskakovali rýchlejšie. V mojom playliste prevažovali piesne rytmické, pomalé som si naopak nechávala na vydýchanie a strečing. Najradšej som behávala sama takže som mohla plne sústrediť na takt a tempo hudby. Také boli moje bežecké začiatky, bez hudby to proste nebolo ono.
Počet nabehaných kilometrov sa postupne zvyšoval, tým priamo úmerne aj počet mojich bežeckých partnerov. Nahovorila som kamarátov, kamarátky, kolegov, spolužiakov a zrazu som už nebehávala sama, ale vždy s niekým po boku.
Pripadalo mi trápne a egoistictické dať si na uši slúchadlá a takto ignorovať spolubežcov, naviac keď som ich sama k tomuto športu dotiahla. Hudbu nahradil rozhovor a po čase som so záujmom skonštatovala, že z behu bez tónov som sa tešila rovnako, ak nie ešte viac.
Pripadalo mi trápne a egoistictické dať si na uši slúchadlá a takto ignorovať spolubežcov, naviac keď som ich sama k tomuto športu dotiahla. Hudbu nahradil rozhovor a po čase som so záujmom skonštatovala, že z behu bez tónov som sa tešila rovnako, ak nie ešte viac.
Dnes, ak aj behám sama, slúchadlá ostávajú doma. O to viac sa sústreďujem na dýchanie a vlastné pohodové tempo. Dýcham zhlboka, bránicou - podľa pokynov a rád z bežeckých portálov – dôraz kladiem na výdych a celkovú techniku behu. Je to fajn a mne to tak vyhovuje.
Na hudbu som však určite nezanevrela. Sú dni, keď sa potrebujem vyhecovať k rýchlemu behu. Vtedy vložím do playlistu pesničký Rockyho a len tak sa za mnou práši. :-)
Či už bez hudby alebo s ňou, to je rozhodnutie individuálne. Dôležité je čo každému vyhovuje, motivuje a posúva vpred. Dobehania! ;-)