tréningová 16 kilometrovka na dovolenke

Tak sme sa s manželkou rozhodli vycestovať na dovču k baine na východ Slovenska, kto pozná okolie Starej Ľubovne a blízkych pohraničných dedín, vie o čom píšem.
Kraj krásny , hornatý, v dedinke úplne pri Poľských hraniciach, tam kde končí cesta a začína les, kde signál žiadneho zo Slov. operátorov neruší, skrátka v obci Starina.
Samozrejme moje tréningové procesy bez ohľadu na dovču som mal zbalené spolu s teniskami, tričkom, fľašou atď.
V nedeľu ma po dvoch kratších behoch čakalo 16 km voľného tempa.
Keďže trasu som zmeranú nemal, GPS navigácia vo vačku istila počet nabehaných km.
Po zahriatí, rozbehaní kostí a strečingu začal môj beh rovno pod dedinou na rovinatej asf. ceste, skôr cestičke , ktorú obojstranne obrastajú statné zmiešané lesy.
Zo slúchadiel ku mne prúdila mierne rytmická hudba, očami som vnímal úžasné okolie, a nosom doslova nasával čistý vzduch zmiešaný s vôňou čiastočne pokosených lúk.
Prvé tri kilometre ubehli ako voda, tempo presne podľa mojej chuti a úrovni trénovania.
Nasledovala susedná dedinka ktorá bola rovné dva kilometre v miernom stúpaní, takže tempo ešte mááličko poľavilo tak,aby som bol schopný dýchať výlučne nosom ako dovtedy.
Za dedinou, nasledoval stupák, ktorý sa jazdou  v aute nezal ani tak strašný.
No autom a po svojich je rozdiel, tri kilometre stúpania  od 6 do miestami 12 % dali mojmu tempu poriadnu príučku. Fľaša s čistou horskou vodou mi nikdy tak nebodla ako práve tu, dúšok o úst, trocha na tvár a krk urobilo svoje a zasa sa dalo pokračovať. Krásna prírodná scenéria, horúčava do tváre a kopec bez konca ale prekladal som nohami bez zastania až na métu 8 km odkiaľ ma čakala už tá "ľahšia" polovica behu späť do dediny.
Po otočke sa môj názor trochu zmenil, pretože zbiehanie takého kopca nie je nič príjemné, ale bo aspoň mne osobne to neprišlo ako výhoda, myslím že nohy smerom dolu trpeli viac ako smerom na vrchol.
Aj prebiehanie dedinky smerom z briežka mi neprišlo výhodou, pretože tempo bolo vyššie ako pri tréningovom behu, no spomalovať brzdením a zasa nechať trpieť kolená sa mi zdalo ako hlúposť. Dychom som v pohode stačil, a záverečné 3 kilometre po rovine už zasa boli to pravé , tréningové.
Poviem Vám, všetko sa dalo zvládnuť a aj som nakoniec zvládol bez nejakých problémov, ale to ako na spotené telo letia ovady a komáre, to bolo takmer na hranici únosnosti.
Záverečný kilometer bol tak trochu o sebaprekonávaní, nasledovalo vyklusanie a rýchly krok až do dediny stále do kopca.
Výsldný čas?? 1 hodina 39 minút.
 Táto tréningová zmena mi osobne veľa dala a vrelo odporúčam z času na čas vypadnúť zo stereotypu našich, vašich zabehaných trás a skúsiť aj neznámy terén, keď nie kvôli zmene trasy, tak aspoň pre nadýchanie a tej krásnej prírody, vzduchu a kľudu.

Už sa teším na doolenku v Starine o rok......