Po tom ako mi diagnostikovali ťažkú astmu, som si myslela, že som so športom skončila a ďalej sa budem musieť len prizerať tomu, ako iní ľudia robia veci, ktoré ja už nemôžem. Začal sa kolobeh liečenia...lieky, spreje, kvapky, vlhký vzduch... nič som nenechala na náhodu.
Čas, kedy som sa iba nečinne prizerala na športovcov šiel veľmi pomaly. Závidela som im každý pohyb, každý krok. Až jedného dňa som si povedala dosť. Utekala som domov,
Vybrala tepláky, tričko a oprášila svoje bežecké boty a šup k Draždiaku. Zmocnila sa ma neopísateľná eufória z toho, že znovu bežím. Okamžite som zabudla na svoju astmu a pripadala som si doslova ako Forrest GumpJ. Od toho zlomového okamihu behávam pravidelne. Pridávam si nové a dlhšie trate. Pridala som si aj plávanie, korčule a som znovu tam, kde som bola aj predtým. Je to super pocit. Lieky užívam ďalej, môj stav sa mi dokonca zlepšil.