Dnes som si urobila výlet. Keďže som nemala nič lepšie na práci a sestra momentálne nachádzajúca sa na druhej strane planéty odo mňa potrebovala, aby som jej vybavila nejaké veci na jej univerzite, rozhodla som sa spojiť príjemné s užitočným a počas návštevy moravského mestečka Zlín pobehať tamojšie športové obchody. Cieľ bol jasný – bežecké oblečenie. Deň predtým som si svedomito vygooglila všetky predajne so športovým sortimentom v meste, vyselektovala tie, ktoré predávali známe bežecké značky, vytlačila mapu a následne do nej zakreslila ich polohu. Stačilo už len zameniť svoje ťažko našetrené eurá za české koruny a horsa na nákupy! Podľa netu to vyzeralo sľubne – vo viacerých z obchodov mali mať v predaji moje vopred vybrané tričká a bundy značiek New Balance a Asics. Ako to už však často býva, to, čo človek nájde na internete, sa nemusí nutne zhodovať so skutočnosťou. A o tom som sa mohla dnes presvedčiť na vlastnej koži.
Zohnať na Slovensku kvalitné bežecké oblečenie je problém. Ak ste rekreační bežci a nebeháte za atletický oddiel alebo klub, kde by vám oblečenie mohol zohnať váš tréner priamo od výrobcu (a za zvýhodnenú cenu), k širšiemu bežeckému sortimentu sa pravdepodobne tak ľahko nedostanete. A ak ste ešte k tomu príslušníčkami nežnejšieho pohlavia, môžete na to rovno zabudnúť. Preto tí z vás, ktorí si myslia, že budú úspešnejší, ak sa na nákupy vyberú k našim západným susedom, budú asi sklamaní. Sortiment je síce širší, ale špecializovaného oblečenia určeného na beh je ako maku. Prevládajú ,komerčné’ značky ako Nike a Adidas, resp. Puma, ktoré síce majú v ponuke kolekcie určené na beh, ale dizajnovo skôr vhodné do posilňovne alebo na voľný čas. O veľakrát nadhodnotenej cene ani nebudem hovoriť. Značka je predsa len značka...
Spomínané bežecké stálice Asics, New Balance ako aj Mizuno boli v sortimente mnou navštívených predajní zastúpené veľmi slabo, pripadne vôbec. A to aj napriek tomu, že internetové stránky výrobcov uvádzali tieto predajne ako miesta, kde by ich výrobky mali byť v predaji. Mali by... V prípade Mizuna som sa v jednom obchode stretla s pár futbalovými dresmi a jedným druhom pánskeho bežeckého trička. Asics bol na tom o trochu lepšie – v dvoch predajniach som narazila na jeden model pánskeho a dámskeho bežeckého topu a jeden druh bežeckých 3/4 legín. O krásnom modro-bielom tričku, ktoré som si deň predtým vyhliadla na internete, som samozrejme mohla len snívať.
Mojou poslednou nádejou bola značka New Balance – ich tričká a bundy sa mi dizajnovo páčili asi najviac a dúfala som, že na nich aspoň v niektorej zo spomínaných predajni narazím. Chyba lávky. Ani jedna z nich sortiment tejto značky neviedla. Asi som vyzerala byt viditeľne sklamaná, lebo mladá predavačka v jednej z predajní sa ma snažila utešiť aspoň vyhlásením, že hoci túto značku nepredávajú, určite si niečo vyberiem aspoň z bavlnených kvetinkovaných tričiek v bláznivých farebných kombináciách. Ozaj perfektné bežecké oblečenie.
Zo sľubných nákupov nakoniec nebolo takmer nič. Takmer hovorím preto, lebo sa mi podarilo náhodou naraziť na zľavnené fitness oblečenie značky Nike. Aj keď nie som nejaký veľký fanúšik tejto značky (resp. ľudí, ktorí ju nosia len preto, že je to ,in‘ a nič iné na seba nedajú), myslím, že oblečenie na fitness/aerobic majú celkom kvalitné. A keďže som už nutne potrebovala novu garderóbu, rozhodla som sa obetovať časť peňazí určených na bežecké veci a kúpila si pekný tmavoružový top a k nemu čierne 3/4 leginy. Ako náplasť na boľavú dušu. Aj keď s fajkou.
(poz. autorky: tento článok nemá byť reklamou na spomínané značky športového oblečenia, ide len o moje subjektívne názory)