Ráno ma zobudí báger na ulici, ktorý si hrčí, ako keby preňho sviatky neplatili. No nič aj tak som mal v pláne ísť s milovanou polovičkou do posilky. Nakoľko som nebehal asi týždeň pre problém s nohou, hovorím si vyskúšam bežecký pás, že čo to spraví. No v celku to šlo, ale ešte stále cítim tú nešťastnú holeň. Hovorím si OK zajtra skúsime vonku 10K. Docvičili sme a vrátili sa domov. Spravím si kávičku a že pozriem, poštu, či niečo nové nedošlo, napríklad z beh.sk???Mailová stránka sa načítava a v duchu si myslím:
“ No už len to, aby si Ty niečo vyhral?? Doteraz tam boli iné ceny, ako sporttester, tenisky, oblečenia od renomovaných značiek a o Teba ani neškrtlo, tak nesnívaj!“ Odpijem si z kávičky, stránka otvorená a v novej pošte mail od E.H. Pozriem predmet, že gratulujeme k víťazstvu. Hovorím si, reklamný mail, veď kríza je, tak skúšajú finty. Kliknem, otvorí sa správa, čítam prvý krát nič, druhý krát, že čožééééé, tretí krát neverííííím, štvrtý krát čítam správu a kričím, ako šialený. Našťastie som bol doma len s mladšou dcérkou a tá, že :“Tatino, preboha čo sa Ti stalo???“
Ale ja nič, kričím a tancujem si svoj happy dance!!!
Ukľudním sa, sadnem a prečítam si ten mail ešte raz a pomaly dochádza, že aháá tá štafeta a ja som druhý v poradí. Tak predsa len sa tá pozitívna energia odrazila z vesmíru a dovalila sa rovno na mňa. Aspoň tak mi to vysvetlovala manželka po prečítaní istej knihy. „Musíš myslieť pozitívne a ono sa to splní.“ Verte mi, ja som moc pozitívne na to nemyslel a predsa...
Čo dodať na záver. Aj keď som to mal naplánované úplne inak, osud to zariadil takto.
Úprimne sa veľmi teším na celý víkend v Košicoch a samozrejme na ďalších dvoch kolegov do štafety.
Maťo (prvý člen štafety) síce písal, že by sa to mohlo dať pod 3hodiny. Ja hovorím, užime si to bavme sa behom a atmosférou a hlavne:
ABY SA NÁM NESTRATIL KOLÍK !!!