Zotavovanie predstavuje zložité pochody v organizme športovca, prejavujúce sa prechodom na nový stav v porovnaní s východiskovým stavom (superkompenzácia). Prestavba spôsobená cvičením doznieva aj po jeho skončení. Obnovujú sa energetické zdroje, zosilňujú anabolické deje. Hlavná prestavba prebieha vo fáze zotavovania. Preto odpočinok, zotavenie musíme hodnotiť ako súčasť športovej prípravy.
Skvalitniť, resp. skrátiť čas regenerácie je snahou pracovníkov riadiacich športovú prípravu. Jednou z foriem je aktívny odpočinok. Najskôr si vymedzíme obsah tejto formulácie.
Nemôžeme si aktívny odpočinok zamieňať s „aktívnym“ odpočinkom, ak sa okrem spánku a pokoja „aktívne“ zúčastňujeme regeneračných procedúr, ako sú vodné procedúry, sauna, masáž a iné.
Aktívny odpočinok sa stotožňuje s aktívnou formou regenerácie, keď aktivitu vykonáva športovec pri tých procedúrach, ktoré vykonáva sám (psychorelaxácia, cvičenia svalovej nervovnováhy) a najmä telesné cvičenia iného ako pretekárskeho charakteru.
Aktívny odpočinok predstavuje metódu predchádzania a odstraňovania únavy. Uplatňuje sa pri nástupe únavy v prestávke inou činnosťou, aká spôsobuje únavu. Zvýši sa tak dráždivosť niektorých nervových centier, a tým sa útlm posilňuje v zotavovaných centrách. Následne sa rýchlejšie odstraňujú splodiny látkovej premeny.
Aktívny odpočinok a jeho uplatnenie závisí od druhu zaťaženia a následnou činnosťou, výkonnosťou športovca, od zložitosti cvičení a dĺžky pokračovania zaťaženia.
Ak je zaťaženie veľké, obťažnosť náročná, odporúčame pasívny odpočinok, prípadne masáž odstraňujúcu únavu.
Po zaťažení aktívny odpočinok znamená iný druh činnosti, t.j. hľadať také cvičenia, ktoré zapájajú iné svalové skupiny do činnosti. Dbáme na pestrosť cvičenia a malú intenzitu.
Cvičenia by sa mali vykonávať v zotrvanom, rovnovážnom stave, t.j. v takom, ktorý na organizmus nekladie veľké nároky. Spotreba kyslíka sa kryje príjmom. To znamená, že necvičíme na kyslíkový dlh, ale takou intenzitou, ktorá kryje spotrebu O2.
Odporúčame poklusy – fartleky, rekreačné plávanie, vychádzky, minifutbal, nohejbal, prípadne inú hru, v ktorej sa nenechávame strhnúť súťaživosťou k veľkým výkonom.
Pri vysokom stupni únavy uprednostňujeme pasívny odpočinok, najmä spánok. Dĺžka spánku závisí od predchádzajúcej námahy a v neposlednom rade i od kvality spánku. Neprimeraná teplota, nevhodné oblečenie, nevhodné lôžko a veľa ďalších faktorov (i psychických) znižuje kvalitu, a tým aj zotavovanie organizmu športovca. Riadime sa individuálnymi podmienkami. Dĺžka má byť taká, keď sa športovec sám zobudí (t.j. 8, niekedy i 10 hodín).