Slabé a ťažké chvíle.
Poznáte to? Prišli ste domov z práce. Ste unavený, ustarostený a to ešte na vás čakajú nejaké tie povinnosti. Sem tam sú malé/malicherné ale sú.
Vonku je počasie nie príliš vábne a vy s myšlienkou a pocitom: „mal by som si ísť zabehnúť, dať si nejakú tréningovú dávku.
Môj prípad je ten, že viem, ako mi to pomôže, keď si odbehnem svoju trať a taktiež viem, ako sa budem cítiť. Ten pocit energie mi nedodá ani 100 dávok káv.
Tu vzniká problém, ako sa donútiť (prehovoriť) v čase, keď samotnou motiváciou nie je beh.?? Ako to robíte?
Mne momentálne pomáha moja mlada 6 mesačná fenka Edy. Poviem si, nejdem si zabehať, iba ju vyvenčím a keď sa mi bude chcieť, odbehnem si svoje, ale vždy ako sa obliekam podvedome sa teším na ten pocit, ako budem behať, pozorovať Edy, a dýchať čerstvý vlhký vzduch – a som prehovorený.
No dokedy to bude na mňa platiť? To teda neviem, preto by som rád ocenil vaše rady, skúsenosti...čo robíte, ak sa Vám nechce ísť a viete, že by ste mali ísť?
Možno to vyznie, že beh je pre mňa nejakou povinnosťou, ale opak je pravdou.
Vo veľkej miere sa neviem dočkať toho pocitu, kedy si dám tenisky a vhupnem do toho, ale...
sú i chvíle ako v živote, že to nejde len s potešením J .