Ahoj všetci Silvestrovskí i nesilvestrovskí bežci.
Tak ako som vo svojom prvom príspevku na tejto stránke spomínal, i tento rok , posledný štvrtok v roku som sa postavil na štart Senického silvestrovského behu.Pred začiatkom na poslednú chvíľu dorazila i manželka s bratom , ktorým touto cestou ďakujem za povzbudenie.
Po minuloročnej premiére a prvučkých "závodných" dojmoch a skúsenostiach, spojených s vlastným cieľom, ktorý som si začiatkom leta stanovil, teda dobehnúť svoj prvý maratón v živote, som po štartovnom výstrele vyrazil v ústrety 5400 metrovej trati. Príprava na takéto krátke trate v mojom rozpise nefiguruje, bral som toto ako oklamanie tela zmenou tempa.
V porovnaní s minulým ročníkom počasie sa podarilo oveľa viac, ranné zubaté lúče slnička vykukujúceho na všetkých zúčastnených zohriali vzduch na niekoľko stupňov nad nulu. Trať bola mokrá a v jednom úseku i rozblatená, no bolo to cca 10 metrov, ktoré sa dali hravo prefrčať.
Tento ročník bol výnimočný i tým, že sa naposledy bežali oddelene jednotlivé kategórie a rovnako tak i trať. Podľa vyhlásenia komentátora ( dúfam, že sa ten pán neurazí, keď neviem jeho meno, nakoľko v bežeckých kruhoch je podľa toho , čo všetko povedal , už matadorom)
Po štarte , tak ako bolo zvykom, sa Tí naj..., pár skokmi oddelili od nás rekreantov. No už to pre mňa nebolo tak prekvapivé.
Na štarte sme mali so známym bežcem z mojej obľúbenej cyklotrasy jasný plán, chytiť si svoje tempo, čo sa myslím podarilo.
Prvých 900 metrov sme strelili za 3 min. 35 sek. no v ďaľších sme samovoľne zľavili, toto tempo nebolo nastavené na dobeh až do cieľa.
Mimochodom ani pri potoku, pri ktorom trasa viedla tak nerezalo do kosti.
Pred koncom tretieho kola nás chvátavými skokmi obiehal prvý v poradí a za ním ostatok toho naj čela behu.
Poviem vám, behanie ma baví, aj ja som šľapal do topánok, ale tak ako prvý bežec ťahal až z chrapčaním do seba čerstvý vzduch a mne prišlo, že ide za prahom bolesti, takto by som asi behať nevedel. Tým sa nechcem nijako z účastných bežcov dotknúť, skúr si to zaslúži obdiv.
Tento rok som už stíhal sledovať i časomieru, stojacu vľavo pri trati, čo bolo z môjho pohľadu prínosom.
V posledných pár metroch sa známy utrhol a nabral som na neho cca 5 sekúnd straty, no po dobehnutí do cieľa som bol so sebou spokojný.
Výsledný čas neoficiálne 24 min. 35 sek v porovnaní z minuloročným časom mi čiatočne polichotil, pretože je vidno prvé výsledky systematickej prípravy.
Asi najhlavnejším rozdielom v týchto dvoch behoch pre mňa bolo oblečenie, pretože tento ročník som už behal v bežeckom outfite.
Toľko s tohoročného behu, takže: " Bude mi smutno přátelé, zase za rok na epedici Apalucha.!"
Ďakujem aj tejto stránke a tým , ktorí za ňou stoja za to, že sa to môžem o toto všetko podeliť.
tennelus