Ten najstarší z behov zimných
vyhral hladko Magyar Imrich.
Silvestrovský slávny beh
ani teraz nemal sneh.
Pod mostami Váh sa valí
vyhral hladko Magyar Imrich.
Silvestrovský slávny beh
ani teraz nemal sneh.
Pod mostami Váh sa valí
prichádzame z blízka, z diali.
Stačí mať len trochu chuti
srdce, čo ťa behať núti.
Starší, mladší, ženy, muži
každý kto sa hýbať túži.
Zišlo sa tu dvesto ľudí
- labute tá vrava budí.
V napätí sú vodní vtáci:
O šestnástej bežia žiaci!
Veteráni pôjdu päťku. -
oznamuje káčer v letku.
Nedočkavá labuť krúži -
A desinu bežia muži!
„Dáky doping by sa zišiel
pozrite, aj Imro prišiel.“
Na mosty už večer sadá
mládež dobehla a padá.
Keď svoju trať bežia ženy,
muži sú už rozcvičení...
A už bežia! - je ich veľa
osem kôl a šup do cieľa.
Diváci sú skvelí, milí
potleskom im dajú sily.
„Dnes ma Jano zas predbehol
do cieľa som za ním vbehol.
Nabudúce mu to vrátim
v diaľke pred ním sa mu stratím.“
Možno lepší čas sme chceli...
hlavne, že sme všetci v cieli.
Spokojní sú veľkí, malí
hoc v tombole nevyhrali.
Pretek končí, tíchne vrava
voda tečie, Váh zostáva...
Možno vie a možno tuší
pozná bôle našich duší.
Počúva a pritakáva
múdro vraví - to sa stáva.
On to pozná za tie veky
naše sny sú na dne rieky.
Voda dávna, voda mútna
tíško šepká - nebuď smutná.
Milý pri mne, chyť ma tuhšie
keď hľadím do hlbín - duše.
Ruka v ruke popri Váhu
vdychujeme krásu vlahú.
Nad ránom - kým hviezdy zhasli
Ďakujem, ten deň bol krásny.