Labute na Váhu

Ten najstarší z behov zimných
vyhral hladko Magyar Imrich.
Silvestrovský slávny beh
ani teraz nemal sneh.

Pod mostami Váh sa valí

prichádzame z blízka, z diali.

Stačí mať len trochu chuti

srdce, čo ťa behať núti.

Starší, mladší, ženy, muži

každý kto sa hýbať túži.

Zišlo sa tu dvesto ľudí

- labute tá vrava budí.

V napätí sú vodní vtáci:

O šestnástej bežia žiaci!

Veteráni pôjdu päťku. -

oznamuje káčer v letku.

Nedočkavá labuť krúži -

A desinu bežia muži!

„Dáky doping by sa zišiel

pozrite, aj Imro prišiel.“

Na mosty už večer sadá

mládež dobehla a padá.

Keď svoju trať bežia ženy,

muži sú už rozcvičení...

A už bežia! -  je ich veľa

osem kôl a šup do cieľa.

Diváci sú skvelí, milí

potleskom im dajú sily.

„Dnes ma Jano zas predbehol

do cieľa som za ním vbehol.

Nabudúce mu to vrátim

v diaľke pred ním sa mu stratím.“

Možno lepší čas sme chceli...

hlavne, že sme všetci v cieli.

Spokojní sú veľkí, malí

hoc v tombole nevyhrali.

Pretek končí, tíchne vrava

voda tečie, Váh zostáva...

Možno vie a možno tuší

pozná bôle našich duší.

Počúva a pritakáva

múdro vraví - to sa stáva.

On to pozná za tie veky

naše sny sú na dne rieky.

Voda dávna, voda mútna

tíško šepká - nebuď smutná.

Milý pri mne, chyť ma tuhšie

keď hľadím do hlbín - duše.

Ruka v ruke popri Váhu

vdychujeme krásu vlahú.

Nad ránom - kým hviezdy zhasli

Ďakujem, ten deň bol krásny.