MÔJ PRVÝ MARATÓN I.

Všeobecne by som začal asi tým, čo ma k pravidelnému behu viedlo, ako vzniklo rozhodnutie a stanovenie cieľa - zdolať maratónsku trať.

Všetko to začalo v januári 2008 ako novoročné predsavzatie, urobiť niečo pre seba, svoje zdravie. Niečo systematické, dlhodobé s možnosťou tréningu kedykoľvek, kdekoľvek. Jednoznačne v tomto smere malo navrch behanie - čo s odstupom času hodnotím ako správne rozhodnutie. Voľnosť tohto športu v zmysle priestoru a času, neobmedzovaná žiadnou prekážkou akou pri iných športoch, napr. halou, vymedzeným územím, spoluhráčov a v neposlednom rade vybavením sa už od prvopočiatku zrodenia mojej myšlienky drala do popredia úvah a nakoniec zvíťazila!

Počiatočné kroky ktoré som s behom absolvoval by som nazval tmolením sa ufučaného ježka. Keďže v tej dobe sa mimo pracovnej aktivity môj pohyb ohraničoval 1, 5 hodinou v týždni hraním basketbalu s piateľmi na veľmi  toleratnej úrovni, pridal som ešte 2 dni v týždni spomenuté pvopočiatky.
Úplne prvé metre svojho vtedy ešte skoro bezcieľneho športovania som absolvoval  medzi blokmi rodinných domov , v pomerne tichej časti nášho mestečka. Časť trate, ktorú som si s postupom niekoľkých týždňov vcelku obľúbil, sa v miernom sklone dvíhala  a náprotivná časť sa po krátkej rovine zasa  v identickej dľžke klesala.
Celkovo mal okruh 2,2 km a tento som obiehal 2 x. Tenisky s ťažšou podrážkou s určením na tenisové povrchy vtedy boli mojím pojítkom s asfaltovou traťou, no neskôr už boli nevyhovujúce. Respektíve nevyhovujúce boli o začiatku, no v danej situácii som túto skutočnosť neriešil.
Pocity spojené s vyvetraním zamestnanej hlavy sa mi natrvalo usadili v mysli a počas každého fučania som si dokonale vychutnával ostrý vzduch mrazvých večerov, nezamaniteľné čaro zasnežených stromov a čarovné skúmanie zimného večerného života v našom bloku.
Zaujímavo vyzerajúce a čistočne šmýkajúce a nohy nababušených večerných pocestných dopĺňali atmosféru zimy.
S odchodom zimného ročného obdobia a príchodom jari sa aj moje sebavedomie osmelilo a keďže dni sa predlžovali, nedalo sa v " behaní" pokračovať pod zástierkou tmy.
A vrstiev oblečenia chrániaceho pred zimou a prechladnutím spolu s pribúdajúcimi stupňami na teplomere ubúdalo, nepremokaú tenkú bundu som definitívne zavesil na vešiak, šusťákový komplet vystriedali tepláky ( v tej dobe som ani netušil, že sa behá  úplne rozdielnych odevoch!), a ony ťažké tenisky som po návšteve jedného veľkého Brnenského nákupného centra vymenil za svoje vôbec prvé bežecké tenisky.
Keďže odhodlanie venovať sa behaniu rástlo  každým obdehnutým tréningom, vedel som, že moje "prvé" mi na vtedajšie pomery poslúžia.

Ako dni plynuli, postupne a oteplievalo a telo si pohyb doslova pýtalo, začal som sa podrobnejšie zapodievať behaním ako športom každodenným.

o  tom popíšem v pokračovaní.....