Ako dni plynuli, postupne a oteplievalo a telo si pohyb doslova pýtalo, začal som sa podrobnejšie zapodievať behaním ako športom každodenným.
( Na zlome rokov som absolvoval svoj bc prvý beh medzi bežcami, ten som tu ale spomínal v samostatnom článku. )
Priznám sa, začal som sa čím ďalej a hlbšie zaujímať o teoretickú stránku behania ako rekreačného športu.
Počas celého jarného obdobia roku 2009 sa moje rekreačné behania oproti zimnému obdobiu nijako nezmenilo, počet odbehaných dní zostával na 2, no spolu s pribúdajúcimi slnečnými lúčmi sa trasa mierne predlžovala.
Keďže sa mi pri nákupe bežeckých tenisiek podarilo "zapadnúť" o sekcie s in- line korčuľami, rovno som si aj jedny vyskúšal a nechal som si ich pribaliť.
Slnečné pobedia či už cez víkend alebo aj počas týždňa kedy som nebehal som venoval tomuto športu.
Priznajme si, také vozenia sa na kolieskach so sluchátkamia na ušiach v spoločnosti veľmi letne zobliekaných mladých nádejných športovkýň či už na podobnom náradí alebo pri joggingu či v bežeckých teniskách bolo prinajmenšom príjemné strávené popoludnie.
Často som svoju polovičku pobádal, aby sa na našu cyklotrasu vybrala so mnou, no reakcie boli veľmi často identické,:" Nebudem sa pozerať , ako tam slintáš na holé zadky!" :)
Dal som smajlíka, pretože určite nebudem sám, komu táto reakcia niečo pripomenie.........
Skrátka tieto voľné popoludnia nijako nepripomínali systematické behanie z konkrétnym cieľom, a už vôbec nie z nejakým tréningovým harmonogramom, bolo to behanie vyložene na pocit. Koľko sa mi chcelo, ako som vládal tak som dal.
Popritom som už samozrejme okrajovo pokukoval po lepšom "náradí".
Zavítal som preto do viacerých športových obchodov, ale nakoniec sa podarilo zohnať pre mňa kvalitné, a dodnes ich za kalitné považujem, Mizuná.
Ľahká obuv, praktické vonkajšie vykrojenie a kvalitne odpružená pätná časť podrážky , určite urobili malý krôčik k zase príjemnejším pocitom.
Avšak zlom v mojom ponímaní tohto športu nastal vlastne práve v deň, kedy sa bežal Senický maratón 2009.
Ja ako človek zarábajúci si vlastnou činnosťou, pracovne počas dňa vyťažený , som si toho dňa pekne sedel v svojom nadupanom Sceniku a prášil o závody za prácou. Zhoda okolností ma viedla práve po asfaltke, ktorú prihlásení maratónci práve absolvovali. Smerom zo Senice až do Šaštína som prakticky stretol celé pole pretkárov, mimochodom víťazného černocha v stredných rokoch ako prvého ale už v protismere!!
V tej chvíli mi hlavou preblesli názory bežného mrteľníka ako: blázni.......
Situácia sa cestou zo šaštína opakovala , a tu a odohrala zlomová situácia:
síce ako posledný bežec, no predsa bežal, resp. práve chodil jeden mladší bývalý sused, chlapec o hlavu nižší , astenickej postavy, na ktorého by som nikdy nepovedal, že také niečo absolvuje.
"Tak ak to dá on, ja to dám tiež!"
Rozhodnutie bolo na svete........