StoryEditor

Prologue Raid Central Paris 2010

13.02.2010, 21:39
To bol den! Cely den som behala po lesa a mrzla. Dnes som absolvovala svoj prvy adventure pretek a hoci nebol len o behani, podelim sa on :)
49 4-clennych studentskych posadok neodradilo niekolko stupnov pod nulov a prisli na vojensku zakladnu vo Versailles, aby si odbehli 10km trail, orientacny beh, strelbu a 11km run and bike (sprint 3km a potom 8km).
Na tento pretek som sa tesila, hoci som mala trosku strach, lebo ostatnych clenov mojej posadky som poznala iba cez email, beh po lese do kopca a z kopca som nikdy nejako vynimocne netrenovala, horsky bicykel som nevidela ani nepamatam a strelba…bez komentara. Vlastne moja priprava spocivala v tom, ze som si kupila trail tenisky aby sa mi na snehu menej smykalo a den pred pretekom som znizila moj obvykly beh na 8km.
Po zvitani a predstaveni sa navzajom sme prediskutovali strategiu (ktora pozostavala z toho, ze vystartujeme co najrychlesie, a budeme sa snazit udrzat tempo co najdlhsie a ked sa niekto bude priblizovat, tak zrychlime…) a rozmyslali, co si obliect a co si vziat so sebou do ruksakov. Ja som sa rozhodla pre 3 vrstvy oblecenia na seba a 2 do batohu. Vodu som si so sebou nebrala (a mala som pravdu, lebo tym, co si vodu vzali, aj tak zamrzla) a s jedlom som pocitala na check pointoch.
Start 10km…postavili sme sa do prveho radu, aby sme mohli vysprintovat co najrychlesie a nestracali cas preskakovanym ludi, co po starte skoncia hned na zadkoch po smyknuti sa na lade. Strategia vysla, vystartovali sme rychlo a spolu s nami 3 dalsie posadky. Tepmo bolo rychlejsie, ako by som chcela- pod 4min/km, no ale co uz, vsak nejako prezijem, mozno. Avsak ked ostatne posadky zacali byt v nedohladne, trochu sme spomalili. Na prvy check point sme dobehli ako treti tim (a prvy tim, ktory mal aj dievca – teda mna. Parada, sa nezdam!)
Avsak nasa radost netrvala dlho, kedze na zaciatku orientacneho behu nam nepovedali, kde sme a nejako sme to z mapy nevedeli vycitat, kedze nikto z nas nepoznal okolie. Tak sme sa vybrali uplne inym smerom (ostatne pomalsie posadky to mali lahke, kedze boli vlastne vsetci spolu a daleko za nami a teda mohli od seba odkukavat, ze ka mist J). Trvalo nam 45min, kym sme nasli spravnu cestu…a takmer vsetci nas teda predbehli. Avsak potom to uz islo ako po masle a vsetkych 17 check pointov sme stihli obist v limite. Ale 45 stratenych minut bolo prilis vela.
Potom nasledoval sprint run and bike. Toto bicyklovanie bolo este sialenejsie ako beh po lesnych cestach plnych kamenov a korenov pokrytych snehom. Avsak uspesne sme prezili, hoci pri jednom pade nas kolega stratil nas cip a zistili sme to az na dalsom check pointe. Nas cas si teba iba zapisali, ale to, ci to bol spravy udaj asi nikto nikdy nezisti.
Po spritne nasledovala strelba, ale nie zo vzduchoviek, ako vsetci ocakavali, ale z nejakych smiesnych trubiek, do ktorych bolo treba fuknut. Moje skore: 0. To iba pridalo na nasej uz aj tak dost velkej mizerii.
A dalsi run and bike, tentokrat dlhsi. Uz sme toho mali vsetci dost, kedze uz sme pobehovali po tom lese vyse 5hodin, ale jeden nas timovy kolega to znasal horsie ako ostani a kazdych 50m dostaval krce do lytka. Takze sme to poriesili tak, ze cely cas ostal na bicykli a my ostatni 3 sme sa striedali na jednom. Avsak po case nemohol ani pedalovat, tazke dalsi kolega nasadol na bicykel a musel ho tlacit (este stastie, ze je pretekar na horskych bicykloch, takze ma aj kondiciu aj techniku, aby to na tomto povrchu zvladol). To ale znamenalo, ze striedat sme sa mohli len velmi malo a dochadzali nam sily. Ale asi dochadzali pomalsie, ako ostatnym, kedze napocudovanie aj s tymto trapenim sme dokazali predbehnut zopar posadok, dokonca sme behom predbiehali cyklistov!. Ocividne, uz kazdy mal toho dost.
Po 6 hodinach pobehovani po lese, zopar padoch a modrinach, postupnom pridavani vrstiev oblecenia, omrznutych rukach a nohach nasledoval zaverecny sprint  (a este par poslednych padov na lade) a stastne sme dosli do ciela.

Fyzicke pocity su dobre: svalovicu zatial nemam, prsty aj vodu sa nam uz podarilo rozmrazit, zaludok uz stravil kila pernikoveho chleba, ktory som cely den jedla. Uvidime, ako bude zajtra.
Psychicke pocity: nanic. Jednoznacne sme boli jedna z fyzicky najlepsie pripravenych posadok a nebyt tych 45minut navyse, mohli sme byt medzi najlepsimi! No postupne sa z toho dostanem, nebojte sa.

Dnes to bol iba pokusny pretek na 5-dnovy adventure race v aprili, ktory bude obsahovat okrem behu a bicyklu aj kajak, zlanovanie, nocne preteky. Nemozem sa dockat!
menuLevel = 2, menuRoute = rungo/blogy, menuAlias = blogy, menuRouteLevel0 = rungo, homepage = false
12. október 2024 00:06