Je deväť hodín ráno a pomaličky sa začíname schádzať na Hviezdoslavovom námestí. Spozorujem niekoľko známych tvárí, kývneme si, položíme obligátnu otázku: “Ako? Čo bežíš? Tak sa drž!“
Stal som vedľa pána McDonalda, takže som využíval ich záchod niekoľkokrát, pokiaľ sa dievčence nenaštvali a už tam púšťali len z účtenkou, takže sme si ich vonku predávali, ako štafetu.
09:20
Predstavovanie vodičov, bol som čeknúť, aj keď som vedel, ktorý sú moji.
S prichádzajúcou desiatou narastala nervozita a vzrušenie.
Odpočítavanie, výstrel a štart, z chuti som si zareval, posledný božtek mojej milovanej s poznámkou, vidíme sa za štyri hodiny v cieli a nikde inde!!
Tak som bol rozhodnutý a vôbec som nemal v pláne to meniť.
A už sa rozbiehame a konečne prechádzam štartovacou čiarou, svojich udávačov tempa vidím pred sebou vďaka cedulkám nad hlavou.
Prvých 5K po starom meste, výborná atmosféra a ide sa do prvého stúpania na most SNP, kontrolujem tepy, všetko ako má byť.
Slniečko svieti, no krása, ako sa beží, kontrolujem tempo na km, či to tý udávači nezrýchľujú, alebo naopak nespomaľujú.
Úprimne prvých 15K išli rýchlejšie, ako mali, ale to bolo spôsobené tým kráčaním k štartu, čo mohlo byť tak okolo 2min. Čo sa im aj podarilo na polke sme mali čas 1:58, úplna paráda.
Pocitovo som bol fajn, tepovo tiež.
Začali sme druhé kolo, divákov nikde, sem tam nejaký ten pokrik. Opäť stúpanie na most SNP, už aj tepy trochu poskočili vyššie, ale stále v rámci normy. Zbiehanie po Panonskej prvé náznaky únavy a bolestí svalov, našťastie vietor fúkal do chrbta a z boku, takže fajn. Stále sa držím v skupinke s udávačmi. Bolo nás tam asi do 20 bežcov. Koniec Panonskej a odbočka k čističke, občerstvovačka a tam mi moja skupinka odskočila, dával som cukor aj akési tablety AntiCramp, čo sa my v tréningu osvedčilo. Skupinka asi 20-30m predomnou, čo ešte nebolo až také zlé. Prvý krát zapínam Ipod, hovorím si už som sám a radšej budem mať štuple v ušiach, ako prievan z vetra. No a ten začal na hrádzi ukazovať svoju tvár, teda lepšie povedané šlahal moju tvár. A ten odór, ale povedal som si ja som tu na behanie nie na čuchanie. Skupinka stále na dostrel, ale moja nevýhoda, že som sa nemal za koho skovať vo vetre. Tak mi treba, nemal som tak dlho vodu chlípať.
Občerstvovačka 36K, dilema budem piť, alebo dobehnem skupinku??? Pil som a šupol som ďalšiu zázračnú pilulku. Skupinka odskakuje na cca 100m možno viac. Sledujem si čas a mám 3:23 opäť dilema, idem len dobehnúť, alebo idem pod 4hod. Nič som nevyriešil, a bežal dalej. Kontrolujem si tempo na každom km som niekde na 6min/km.
40K občerstvovačka čas 3:48 padlo rozhodnutie nestojím, a zrýchlím, idem pod 4hod!!!
Stúpanie na starý most a ak som si na hrádzi myslel, že fúka, tak to bol vánoček v porovnaní s tou fackou, akú som dostal na moste, skoro mi širák uchytilo!!!
Hovorím si ešte je to dobré stále to stíham.41K čas 3:53:59,4 tempo 5,54min/km. Schádzam z mosta a samé autá cez cestu, pozriem na pána policajta, že hej, dnes mám prednosť ja, ten to pochopil, zahvízdal na píšťalke a zastavil nablískaný bavorák skoro svojím telom, práve v tom momente, ako som vbehol do križovatky, zátačku doľava som bravúrne vyklopil a nasúkal som sa na rovinku.
V tom z prizerajúcich sa divákov vyštartovala slečna/pani to neviem a začala predo mnou bežať, otáčala sa na mňa a niečo hovorila, škoda, že som ju nepočul, mal som štuple a nechcelo sa mi ich strhávať, a v prvom momente som si myslel, že si len robí žarty, ale ona to myslela vážne, pozriem jej na nohy a obuté bežecké botky. Aháá, ona ma chce potiahnuť!!! Super. V diaľke vidím mojich udávačov tempa Evku a Milana, ako na mňa o dušu mávajú, aby som zabral. Milan so mnou chvíľku beží ale následne ma necháva. Pozerám na hodiny 3:59:14 tempo 5,24/km, točím to do prava na cieľovú rovinku a hovorím si tak toto si už nenechám ujsť a naozaj som neveril, že človek ak si myslí, že už nemôže on ešte stále môže. Na rovinke obehnem staršieho maratónca a prechádzam cieľom v čase:
3:59:51,2
Prvý pocit po dobenutí?? Nedá sa opísať, musí sa zažiť!!! Dosť dlho sa vydýchavam po tom finálovom šprinte, ale to už vôbec nieje podstatné.
Splnil som si naraz dva cieľe a som spokojný.
Stena nebola, je kríza a murári už v nedeľu nerobia, ako pred krízou. Kŕče, asi aj vďaka zázračným pilulkám neboli.
Veľká vďaka vodičom Evke a Milanovi.
Teším sa na MMM KE!!!!