V nedeľu ráno vstávanie o 6 h 20 min., príprava posledných drobností, konkrétne obedu , teda kuraciny a zabalenie zeleninového šalátu (šak po odbehnutí treba aj čosi s odstupom pojesť, domov to ešte nejakú tú hodinku potrvá!)
Kontrola zabalených bežeckých vecí, samozrejme s prihliadnutím na predpoveď počasia som vzal takmer všetko okrem zimných vecí.
Sadáme v chvate do auta a vyrážame, ešte v meste berieme ako spolupasažierky Eriku Farkašovú a manželkinu kamošku, ktorá má žienke robiť garde počas môjho tápenia sa na trati.
Cesta prebehla hladko, časový odstup od raňajok až k štartu úplne ideálny, samozrejme odskúšaný aj s obsahom raňajkového menu, takže žiadne črevné komplikácie.
Parkujeme pri Dunaji, parkovisko o 3/4 na 9 zívalo takmer prázdnotou, no o pol hodinku už to bolo opačne.
Vystúpili sme , spolu s Erikou sme sa zvítali s Mirom Hlúpikom a komandou zo Skalického Grafobalu, a šli sme okuknúť priestory štartu, samozrejmá návšteva tak ospevovaných toaliet nám bodla.
Čas chvátal, takže šupito behom k autu, prezliecť z civilných šiat do športovejších - bežeckých hábov, ešte som zvažoval , ktoré tenisky na trať vezmem, pretože ma máličko trápila achilovka ľavej nohy. Nakoniec zvíťazili osvedčené a dynamickejšie Mizunká pred NB.
Elastické kraťase volím po pohľade na Eriku, ktorá to švihla rovno do trenírok, ktoré som zasa ja nechal pre istotu doma. Zvyk počas zimného trénovania zostal a tendencia obliecť si radšej viac sa odúča pomaly, jednoducho neznášam, ak mi je zima na ruky a ramená, čo je mi dodnes stále, veľmi sa potím a mám potom takéto problémy.
Nasledoval asi 5 či 10 min boj s umiestnením čipu na členok, skúsenosti Eriky sa mi v tej chvíli veľmi hodili, za čo jej ďakujem.
Na parkovisku sme zvládli krátky rozklus , niečo na rozbehanie a behom presun k priestoru štartu.
Tu už hlava na hlave , hluk ako v lome, záchody beznádejne obsadené, rady ako rusku na chlieb.Pohľadom prejdem iné podobné možnosti na námestí, všetko beznádejné, staviam a do radu, kde som asi 50 a to do štartu zostávalo6 minút podľa komentátora.
S každou minútou sa tempo v šóre zrýchľovalo, 3 min pred štartom preskakujem zátarasu a som v dave, na rohu budovy stojacej oproti "MC špekárni". Ozýva sa výstrel, nikto nepadol, iba Tí najlepší sa rozbehli na trať prednostne, celá masa bola oddelená zátarasom ako pri demonštrácii v 89" - om v Prahe.
Po 30 sekundách aj ja " oficiálne prebieham, prestupujem štartovú čiaru a na rovinke smerom k Dunaju veru tempo bežecké zďaleka nebolo, veľmi kvitujem odľaduplnosť celej masy!!
Za zátačkou pri semafore sa už pole rozťahuje prebieham ku kraju a postupne sa deriem vpred, pretože cítim, že toto tempo je pomalé.
Koridor sa stáča do útrob Starého mesta, stále bežím po okraji masy a deriem sa pomaly vpred, na briežku k Rybničnej bráne držím svoj krok, citeľne postupujem zasa vpred, pod bránou sa masa spomaľuje, koridor totiž zužuje masu dokopy, aby sme sa popod zmestili.
Nasleduje zbeh smerom h námestiu, tu opäť drvivá väčšina brzdí, čo je na prvá pohľad rozoznateľné.
Púšťam krok naplno, dolu kopcom treba zabrať, je to zadarmo, a získavam minimálne 60-70 pozícii. Zátačka a prvá občerstvovačka?? tak skoro som to nečakal, priznám sa.
Podbiehame svorne popod most, tu sa ku mne pripojí Piškot a idem svojim tempom, dávame sa do reči, pochvaľujem si atmošku, zhodnotíme v krátkosti výber oblečenia, obuv, skontrolujeme čas.
Plánovaných 5m 20" držím no podvedome cítim, že mám na viac.
Zbiehame z mosta na rovinku, parťák sa odpája, lúčime sa podaním rúk a pozdravom. Stále idem to svoje, neustále, aj keď už nie tak masovo sa posúvam vpred.
Niekde medzi 6 a 7 kilometrom ma dobiehajú 2 páni, veselo štebocú o všeličom akoby ani nebežali. Zvolil som cestu risku a zavesil som sa k nim, pustili sme sa do reči, jeden z dvojice mimochodom spomnul cieľový čas, až teraz mi cvaklo do čoho som sa pustil, no obavy ma nepremohli a tak bežíme v triu.
Kontrola Stopiek " sparinga" ukázala, že zvolené tempo je presné s odchýlkou na 1 sekundu, čo ten druhý pán odhadol bez hodín!!
Mozgom mi prebehli počty a zistil som , že doteraz som v žiadnom tréningovom behu takýmto priemerom na km nebežal, no obavy akosi neprichádzali, čo spôsobilo určite aj uistenie jedného z pánov, že sa nemám čoho báť.
Viem, poviete si, hlupák, vlezie na svoj prvý polmaratón a dá sa stíhať s borcami, čo pri 20 km rozbehávajú svoje tempo.
Blížila sa občerstvovačka, a moje 2 zoznámenie sa termotrička s ionťákom, mimochodom, všimli ste si, že na každej občerstvovačke bol úplne iný???
Skúsil som na dvoch , bola to iba žbrnda, tak som až do cieľa popíjal iba vodu, resp. minerálku s bublinkami z kelímkov ( koho z organizátorov táto idea napadla?? bublinkovú vodu k behu??? )
Otočka na konci Petržalky, prebeh cez cestu, na ktorej bola kolóna automobilov z oboch strán ,( ani si nechcem predstaviť, ako vodiči na nás nadávali..) a kúsok kľukatého asfaltu až k hrádzi.
Toto bolo pre mňa absolútne najlepšie miesto na trati, krásne svietilo slniečko, povieval mierny vetrík ( Tí , čo si sťažovali na silný vietor, mali by ste vidieť ako vyzerá silný protivietor u nás, kadiať behávam. Tam ak fúka, tak mi vietor podfukuje nohy, že zakopávam sám o seba, pripočítajte k tomu v zime mráz .....) Takže pofukoval príjemný vetrík a zasa občerstvovačka, opätovné zoznámenie termotrička s minerálkou, priznám sa veľa tekutín som na trati nevypil!!
Borci šlapali svoje tempo, medzi 12 - 15 km sme šli úplne identicky s odchýlkou zasa jednej!! sekundy. Neustále sa mi v pohode držalo nimi, a stíhali sme i čo to pokecať.
Zbiehali sme popod prvý železný most, tu sa trať točila vľavo a pokračovali sme k druhému. Neustále sme sem tam kohosi nechali za sebou, čo určite bola moja psychická devíza. Otočka a nábeh do briežku na most sme spoločnými silami zvládli už iba v dvojici.Matador uplatnil podľa slov parťáka svojeheslo: "Posledné tri kilometre bežím!" Jednoducho začal bežať a ja som sa ho ani nesnažil skúsiť držať. Prebeh po moste stočenie do ľava a rovinka k semafórom, tu sme tempo už teda riadne vygradovali, parťák mi ukazuje aby som šiel vpred, stočenie vpravo a cieľová rovinka, už to periem do plných plúc!!
Prebieham cieľom, plný eufórie, objímam manželku, ktorá ma tam už čakala, som plný emócií, eufória , cítim, že ďaších min 10 km by som v pohode zvládol.
Výsledný target time 1h 45 min sme podľa plánovaných predpokladov zdolali o 42 sekúnd, no ja som svoj predpokladaný výsledný čas pokoril o 5 minút a 42 sekúnd.
Vďaka p. Slavovi Gleskovi a p. Vladovi Dudlákovi za príjemnú spoločnosť počas polky, väčšia vďaka za psychycké podržanie a najväčšia za perfektné tempo, ktoré som napokon bez obáv zvládol.
Touto cestou by som rád poďakoval ešte aj inému človiečikovi, ktorý je zodpovedný za môj fyzický vzostup, ale nakoľko si neželá zverejňovanie, tak ho touto cestou pozdravujem, a ďakujem!!!!