9.4.2010
Dnešok som si vybral za deň, kedy si zabehnem svoju druhu treningovu desinu v živote. Tú prvú, minulý týždeň som zabehol za 52 minut. Povedal som si, že dnes sa to pokúsim vylepšiť, aj keď iba o sekundičku.
Bežal som po asfaltovej hrádzi pri Váhu. Mal som štastie, keď som asi na druhom kilometri predbehol zaľúbený párik na in-lineoch. Oni sa potom do cca stvrtého kilometra drzali za mnou v tesnom závese a tým pádom ma tlačili dopredu, keďže som nechcel spomaliť, aby si vedenie nezobrali späť :-) . Na piatom kilometri (na obrátke) som mal nutkanie na chvíľku zastať a vydýchať sa, ako som to zvykol robievať, ale odolal som, a bez zastavenia som bežal naspäť. Čas 23:30 na obrátke ma povzbudil a začal som veriť, že by to dnes mohlo byť dobré. Asi na siedmom kilometri som ale cítil, že začínam spomaľovať. Nohy už tak neposlúchali, mal som toho naozaj dosť. Vtedy mi pomáhalo, že som si v duchu hovoril: Už iba 3 km, už iba 2 km, už iba 1 km ... už len 500 metrov ...
Výsledný čas ... 49:43.
Bol som prekvapený, ale aj mimoriadne povzbudený. Len aby som ho niekedy dokázal prekonať!!!
:-))