„Bude to parádny deň!“

Baba-Kamzík? Čo to, kde to?
Ále, veď už každý vie to.
„Najlepší beh“ zažiť musím
- vydržím to? Aspoň skúsim.

A tak poďme, trať nás láka
potešíme aj Doláka.
Koľkí prídu - stále rieši.
Rekord bude! Už sa už teší.

Beh prichystať, veľa práce
kým halúzky z trate sprace.
Starostí má vyše hlavy
zdá sa, že to Petra baví.

A čo iba srnka tuší -
už druhú noc mláky suší.
Ľubo O., si svoje hudie:
„Je tam voda - blato bude.“

Keď aj bude, my to vieme
veď my hundrať nebudeme.
Peťov nábor a nadšenie
zúčastniť sa všetkých ženie.

Aha - kopec hneď za kopcom :-(
vďaka všetkým „dolákovcom“.
Chystajúc beh na nedeľu
odvádzajú prácu skvelú.

Má prísť ozaj veľa ľudí,
hádam nikto nezablúdi.
Trať a chuť je nachystaná
ostatné je v rukách Pána...

Zajtra je to! - treba počkať
- nevieme sa rána dočkať.
Zapísať sa, číslo pripnúť
na štarte si stopky „pípnuť“.

Ísť do kopca, zbehnúť dolu
nevládzem už - ach, mám smolu.
Hľadám silu, kde ju majú?
Aj chodci ma predbiehajú.

Kde-tu haluz, kde-tu mláka
spomeniem si na Doláka.
Teraz dvadsaťšestku drví
a s ním „pech“, čo je vždy „prvý“.

Nuž, tak bežím..., snívam..., lietam...
„Kam to ideš?!! Vpravo!! Nie tam!!“
Aha, hop, - už vidím ľudí...
... No kto sem-tam nezablúdi?

Ej život môj... Idem správne?
Vás to občas nenapadne?
V zástupe ísť a krok držať?
Sám so sebou nevydržať?

Sledujem aj stromy..., vtáča...
Kde som, kto som a kam kráčam?
Žijem dobre? Nejde o to?
Čo mám robiť so životom?

Moja bota v blate čľapká
zišla by sa dáka mapka.
Nezablúdim na tej trati?
Mať niekoho, kto ma vráti...

Iba priateľ ruku podá
odvahu a silu dodá.
Som dosť dobrá? Milá? Zlatá?
Okolo mňa každý chváta...

Ešte vnímam ticho v lese
myšlienky si svoje nesiem...
Úprimnosť a neha, kde si?
Si tu ešte, či už nie si?

„Sa už zobuď !! Stojíš v blate!“
Už som zase mimo. (Trate.)
„Čo tam hľadáš?!“ - Odpovede,
či správne svoj život vediem.

Kutám v lístí aj v ihličí
(ďalší bežec kol mňa fičí).
Nenašla som. :-( Ale už viem, 
že len na mne je - kam prídem.

Och, ten beží - a ten kráča
cestička sa k cieľu stáča.
Ešte kopček a už je to
krajšieho pocitu nieto.

Nevládzem, no úsmev žiari
to tu vidím v každej tvári.
Slabá som, či silná dosti?
Slzy bôľu, či radosti?

Čarovný beh. Hoc som žena
snímam klobúk po kolená.
Pred bežcami tiež sa skláňam
a prikladám dlane k dlaniam.

Iba ten kto tu dnes nebol
nespokojný je so sebou.
Chceme všetci, bok po boku
bežať „Babu“ v ďalšom roku.

Ťuk - poslednú slohu musím.
Pochopí, kto hľadať skúsi.
Z písmeniek si vetu zloží
Petrovi do dlaní vloží...

* Odkaz pre Petra Doláka je v začiatočných písmenách každej slohy.