Avsak je len pre MBA studentov a ja nerobim MBA, takze som sa chystala zucastnit apson ako divak. Ale dopadlo to inak.
Mierna rekapitulacia mojich poslednych treningov, aby sa vsetci dostali do obrazu:
Naposledy som kopec videla, nie to este nejaky bezala, 14. februara, odvtedy som sa kopcom, ci uz hore alebo dole, vyhybala kvoli problemom s ITB.
Posledne mesiace som trenovala viac-menej len na drahe.
V polovici aprila som odbehla velky dobry 3k pretek na drahe a kvalifikovala sa na univerzitne majstrovstva Francuzska.
O par dni nato som sa dozvedela, ze sa ich nebudem moct zucastnit, lebo nebudem v tej dobe vo Francuzsku.
Odvtedy boli moji treningy dost pateticke.
Takze, ked ma vo stvrtok zastavil uplne neznamy chalan (teda on ma poznal, ale ja jeho vobec nie), ze ci som ochotna ist za nas skolsky MBA tim bezat cross country pretek v sobotu, tak som nevedela, co mam v prvej chvili od radosti robit.
Jasne, bola som rada, ze ma pozvali, aby som sa sucastnila, hoci teoreticky som nemala pravo, lebo to znamenalo, ze si myslia, ze som celkom dobra a to cloveka potesi. Ale na druhej strane som vedela, ze tie moje ubohe treningy neboli vobec adekvatne na cross country pretek. Ale co, nejako zvladnem, vsak tak budu aj rovinky a dole kopec.
Na start sa postavilo 41 dievcat, prve tri miesta bodovane, v nasom time nas bolo 8 (2 celkom dobre Americanky, ja a nejake ine studentky) a davali sme si nadeje na uspech, avsak Oxford mali dievca, co beha 1500m za 4:12 a London Business School mali zopar nie zlych bezkyn. Trasa bola okolo 7km, 3 velke kopce (z toho jedny schody).
Po starte islo dievca z nejakej skoly v UK hned dopredu, ostatne sme boli mala skupinka prvych. Tempo sa mi zdalo pomale a bola to vlnita rovina okolo 1km, takze som si povedala, ze moja taktika musi byt ist co to da po rovinach a dole kopcom, lebo hore kopcoch nemam sancu. Isla som dopredu na druhe miesto, az kym nepresiel prvy kopec. Nie prilis strmy, ale dlhy, okolo 800m. Fuj. Tam ma zacali dobiehat jedno dievca z mojho timu a dievca z Oxfordu. Potom dole kopec okolo 200m a hore kopec, dlhy a strmy. Odbehla som okolo 2/3 a potom som si povedala, ze sa na to mozem *** a zacala som kracat. Oxford a dievca od nas ma predbehli (vtedy asi lutovala, ze preco ma vobec volali bezat, kedze uz po 2km kracam…). Ale potom prisla dlhaaaa rovina a dlhy dole kopec. Tam som predbehla dievca od nas, ale Oxford isiel dalej a vzdaloval sa. No nic to, hlavne aby ma uz nikto z ineho timu nepredbehol.
Okolo 5,5km prisli schody, no ani som sa nepokusala ich bezat, kracala som hned od zaciatku. Oxford sa rozhodol skusit to vybehnut, ale aj ona to asi v polovici vzdala, ked videla moju “snahu”. Tak som si to pekne vykracala, mam pocit, ze kracanim to bolo aj tak rychlejsie.
Potom uz len vlnity terer okolo 1,5-2k. Oxford sa mi niekde stratil, neviem, ci si to nejako skratila alebo sa stratila, lebo v jednej chvili bola 50m predo mnou a zrazu som ju nikde nevidela. Sice asi tak bola, ale bez okularov som ju ja nevidelaJ
Dobehla som na tretom mieste, a mala som toho naozaj dost.
No co sa da robit, kopce sa nedaju behat len tak bez treningu, je to uplne ine ako behat kilometre na drahe.
Napokon sme ten beh vyhrali s 19 bodmi, LBS 21, Oxford 24. Este ze ma zavolali, aby som bezala, inac by skoncili na 5 mieste. Citim sa dolezita :)
Ale neviem, ci budem este niekedy skusat cross country v maji.