MMM 2010

Prvýkrát som sa zúčastnila polmaratónu v Košiciach a možno aj posledný :D  (to len zo žartu :P)  Mala som obrovský strach, keď som sa postavila na štart a okolo mňa kopec neznámych ľudí... Ako som sa tak obzerala okolo seba, videla som mnoho bežcov ktorí šli behať preto, lebo ich to baví. Nešlo im o výhru ale chuť si zabehať.  Ostávalo už len pár sekúnd do výstrelu.. Modlila som sa, aby som vôbec dobehla a mohla si vychutnať svoj prvý dlhší beh po roku. Keď som začula výstrel, všetok môj strach opadol a vychutnávala som si tú krásnu chvíľu behu mestom a povzbudzujúcich ľudí navôkol :) Bolo to niečo úžasné, čo som za svojich aspoň 10 rokov nezažila. Tá kolóna ľudí kričiacich "veľa šťastia" , "držte sa" a tlieskajúcich po našej odvahe sa rozbehnúť, vo mne prebudili túžbu znovu začať behávať a zúčastňovať sa na pol/maratónoch. Najviac sa mi páčili povzbudzujúce slová bežcov bežcom, ktorí sami už nevládali. Bolo to niečo, čo vám dodávalo silu a  chuť ísť bližšie a bližšie do cieľa. Podarilo sa mi to. Vďaka pár bežcom, ktorí so mnou absolvovali trasu 20 km som po dobehnutí pocítila úľavu a radosť a mala som sto chutí sa poďakovať tým, ktorí mi verili, že to zvládnem :) Tak snáď aj na budúci rok sa prinútim ísť na MMM 2011 a verím, že to nebudem ľutovať. Pretože po tých bolestiach po behu a prebdenej noci pred behom to stojí  za to ešte raz to skúsiť.