Pred mesiacim sa mi tento beh zdal ako celkom dobry napad, ale ked som rano 26. decembra sedela v aute, bolo mi zima a este aj snezit zacalo, tak som snivala o kalifornskych plazach a o tom, ako som len tri dni predtym behala vonku v kratasoch a tricku. Jaj, stare dobre casy.
Ale poviem vam, stalo to za to. Povzniesla som sa nad sneh, zimu, lad, 9-hodinovy casovy posun, nedostatok spanku a vrstiev oblecenia. Dokonca ma chytila nejaka “pred pretekova” euforia a koketovala som s myslienkou ist bezat desinu a nie patku. No ale zima moju euforiu nastastie zmrazila a patka mi stacila. Netreba to zase az tak prehanat.
Napriek diskriminacii zien v behu na 20km, neodhrnutej ceste, neodstavenej premavke, nijakemu chipovemu meraniu casov (ja viem, som prilis zhyckana) a cislam, ktore pamataju este hadam prvy rocnik tohoto behu (2010 bol 43. rocnik a Vianocny beh Lucenec je druhy najstarsi beh na Slovensku!!!) som si ten beh uzivala. Tempo som mala tak akurat pohodove, kontrolovane, na hodinky som ani raz nemrkla, nijaky tlak. (Jediny tlak bolo jedno dievca, ktore bezalo menej ako pol metra za mnou a drzala sa ako kliest a jej trener, ktory bezal vedla nej, na nu stale vykrikoval “drz sa jej, drz sa jej (teda ako mna)”. To mi liezlo na nervy. Dokonca raz som jej totalne vletela do drahy a zablokovala ju pri obchadzacom manevri kopy mokreho snehu v strede cesty, ale ani to ju neodradilo a dalej mi veselo sliapala na paty a dychala na krk. Nastastie po case niekam odpadla a ja som si mohla volne dychat.)
Sice cas nebol bohvieaky, ale o to mi vobec neslo (taktiez vyhranych 15eur mi pomohli zmierit sa s podpriemernym casom:) ). Hlavne bolo zabavit sa a uzit si to (a nezamrznut a zistit, ci sa da bezat, ked clovek spal 10 hodin za poslednych 72 hodin). A to sa mi podarilo. Posledne mesiace/rok/dva som chodila na preteky sama. Prisla som, prezliekla sa, odlozila niekde batoh, rozklusala a rozcvicila sa, odbehla, vyklusala a isla domov. Nejako som sa nad tym nezamyslala, ze ake by to bolo ist na preteky s niekym, s kym sa mozem podelit o popretekove dojmy, pochvalit sa alebo pozalovat.
Tentokrat som isla s par znamymi a zazitok s preteku bol uplne iny! Porovnali sme nase zazitky z preteku, tesili sme sa s jednymi, plakali s druhymi. Proste super. Mala by som to robit castejsie.
Lucenecky Vianocny beh vrelo odporucam. Atmosfera aj organizacia bola dobra (hoci organizatori maju u mna minusove body za nevybavenie lepsieho pocasia), trat lahka (takmer uplna rovina), na zaver kapusnica a medovina. Ovela lepsie ako sediet doma, pozerat Mrazika a dojedat zvysky stedrovecernej vecere.