TAk ako v minulom rpku som v rámci prípravy šiel polku v Bratislave, rovnako i tento rok po všetkých možných peripetiách so zdrav. problémami, ktoré som tu spomínal som sa rozhodol tento beh zdolať v rámci opätovnej výzvy a splnenia si svojho cieľa.
Čiastočne poučený z minulého ročníka som už akotak vedel čo treba a ako a kedy.
Deň pred pretekom som aktívne odpočíval a naberal sily- fyzické i psychické, oboje bolo potreba doplniť, zimný dennodenný tréning takmer v tme, sneh a takmer dokonalá absencia slnečných lúčov z tela odoberala veľké porcie týchto zásob. Veď to všetcoi poznáte, ak behávate aj v zimných mesiacoch.
Večer pred odchodom som poctivo poposúval čas na všetkých hodinách aby sme sa vyhli ráno nerpríjemnému čas. sklzu. Rovnaako som nachystal pitie, veci na beh, vybral obuv.
Po príchode do Bratislavy s dostatočným predstihom, čo som plánoval , aby bol čas na prezlečenie, preskúmanie nového "terénu" a rozcvičenie, sme sa stretli hneď ráno s nepríjemnosťou, už o pred pol deviatou nás otáčali od podz. parkovísk Eurovey z dôvodu ich plnej kapacity. Našťastie sme parkovanie našli a veľmi blízko štartu a cieľa.
Rozcvičenie, strečing som ako veľa ostatných som absolvoval v útrobách Eurovey, počasie vonku teda nebolo veľmi ideálne, OC skutočne poslúžilo, i z hľadiska použitia WC.
Do štartového koridoru a čakanie na štart.
Po odštartovaní sa pomaly masa rozbiahala, už 2 x som sa postavil priveľmi ďaleko a dlhšie trvalo, kým sa pole roztrhalo a bol som schopný ísť si svoje tempo, v podstate som sa k tomu dostal až na otočke na most s reštikou na stračej nôžke.
Čoskoro sa objavila prvá občerstvovačka s iontom, pochvalu skladám organizácií, žiadne prázdne stoly a čakanie na tekutiny ako v min roku, žiadna polosladká žbrnda, naopak veľmi príjemné prekvapenie v podobe plnohodnotného oinťáku a hlavne !! na všetkých občerstvovačkách v rovnakej kvalite. Toto je obrovský posun vpred, organizátori zamakali a vôbec o odstupom času nebanujem mierne zvýšeného štartovné.
Keď už som pri tom treba vyzdvihnúť i zriadené odkladanie pre veci, ŠATNE so sprchami, občerstvenie po preteku, ktroé nebolo nijako obmedzené, ochotu a prístup všetkých, nielen organizátorov, ale i prvá pomoc mala všetky info, všade s ÚSMEVOM!! za čo všetkým ďakujem.
Samotný pretek som si užil, makal som celý polmartatón vlastne sám, od cca 3 km sa za mnou"viezol" dvojmetrový maratónec a "ťahal" som ho asi 3-4 km a keď som zľavil, tak mi utiekol........
No stáva sa .
Snažil som sa aj na hrádzi dobehnúť jedného bežca, čo sa mi dlho nedarilo, no keď už, tak akoby spomalil, a tak som zasa bojoval sám.
Celkom všetko šlo ale pred mostom Apollo sa prejavil nedostatok nabehaného objemu tesne pred pretekom zapríčinený bežným životom, kedy sa mi nedalo nabehať potrebné dlhé behy.
TAkže na horizonte mosta som zvoľnil na pár krokov a opäť sa vydal vpred.
Už keď to vyzeralo, že príde cieľ som si uvedomil, že som neobehol staré mesto a realita bola taká, že ma ešte čakalo cca 3 km.
TEsne pred Rybničnou bránou ma bolesti v bedrách "donútili opätovne zvoľniť( nakoniec sa výber obuvi na polku nezdal až tak ideálny ) a od tej chvíle som to už dobehol až do cieľa, síce už v pomalšom tempe, takže som si " vychutnal" ako mi už zdolaní súperi pred cieľom vrátili požičané!!
Nevadí, je to pre mňa opäť výzva a o rok zabojujem zasa.
Občerstvenie som už chválil, zostáva mi ešte vyzdvihnúť meranie čistého času kedy si každý závodník i my, pomalší mal možnosť urobiť predstavu o reálnom výkone.
Ak by som mal niečo kritizovať, tak iba upevnenie čipu suchým zipsom na členkoch, určite som nebol sám, čo som mal iba nizke členkové ponožky a tvrdý okraj pásika mi do krvi odral nohu dookola.
Určite by sa dalo suchý zips nahradiť akýmkoľvek silikónovým náramkom, hmm??
Celkovo bola organizácia zvládnutá výborne, nová trasa dala zasa nové možnosti, zmizol stereotyp a to je zasa iba dobre.
Svoje maximum som si polepšil na tejto trati takmer o 5 minút a ak pozriete, čím som v minulom roku preskákal a trenoval som vlastne iba od januára, je to skvelý výsledok.
Ďakovačka: úplne najprv patrí Piškótovi ( Díky Broňa :) ) naozaj za všetko, verím že ideme zasa o krok vpred a tu píšem od srdca, že to čo bolo zle na tom popracujem najviac!!
.. potom samozrejme rodinke, Soničke za trpezlivosť s tréningom, potením, praním, sušením, časovým prispôsobením, za zmenu v jedálničku, za nákupy kvalitného jedla azeleniny a za akceptáciu všetkých zmien s tým súviasiacich.
Miláčik milujem Ťa!! ( odkaz manželke :) )
na koniec kamošom Mirkovi Hlúpikovi a Marošovi Medlenovi za trpezlivosť pri spoločných výbehoch, fakt si to s Vami užívam, aj keď frflem....
toľko môj pohľad.