Čestný hosť jubilujúceho ilavského podujatia, biatlonistka Natália Prekopová o svojej premiérovej účasti na olympiáde:
„Bolo pre mňa predovšetkým obrovskou cťou preberať štafetu od olympijskej víťazky ...“
Je predstaviteľkou novej, nastupujúcej generácie slovenských biatlonových reprezentantiek s povesťou výbornej strelkyne. Napriek tomu, že doteraz sme ju mohli vídavať viac-menej prostredníctvom televíznej obrazovky, po definitívnom utíchnutí kolotoča Svetového pohára v biatlone sa nám naskytla nečakaná príležitosť stretnúť sa s ňou osobne. Takpovediac naživo. Uprostred mája, v Ilave, na jubilejnom 15. ročníku Ilavského behu, kde sa vcelku nečakane objavila ako jedna z jeho prominentných hostí.
Narodila sa 31. mája 1989 v Ilave. Je absolventkou Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Dubnici nad Váhom a poslucháčkou Materiálovo-technologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Trnave. Lyžiarsky vyrástla v dubnickom ŠKL Spartak, pod vedením manželov Majerčákovcov, v súčasnosti reprezentuje Klub biatlonu VŠC Dukla Banská Bystrica. Jej trénerom je Milan Gašperčík. Doteraz najväčším športovým úspechom Natálie je zisk bronzovej medaily z juniorských MS 2008 na 10 km v nemeckom Ruhpoldingu. K ďalším úspechom mladej biatlonistky nepochybne patrí 19. miesto na ME juniorov v Novom Měste na Moravě z roku 2008 na 12,5 km (v „stíhačke“ 10+7,5 km skončila Natália 39., na 7,5 km trati 51.), 15. priečka vo vytrvalostných pretekoch na rovnakom podujatí v kanadskom Canmore v roku 2009 (35. v šprinte, 41. v stíhacích pretekoch), či 14. pozícia v celkovom hodnotení vytrvalostných pretekov na MS juniorov vo švédskom Torsby. Ako 20-ročná zažila svoje premiérové vystúpenie pod olympijskými kruhmi na XXI. ZOH 2010 v kanadskom Vancouveri, kde jej reprezentačný tréner Milan Gašperčík vyslovil dôveru a postavil ju do ženskej štafety na 4x6 km. Práve k tomuto výraznému míľniku jej športovej kariéry sme sa s ňou v Ilave na okamžik vrátili, aby sme sa vzápätí mohli spoločne porozprávať aj o veciach iných, oveľa všednejších a prozaickejších, ale predsa len dôležitých, točiacich sa okolo biatlonu ...
· Natália, bežecké hnutie na Slovensku zaznamenáva obrovský boom a v súčasnosti jeho kalendár doslova praská vo švíkoch. Prečo dnes práve Ilava?
Dostalo sa mi veľmi milého a zdvorilého pozvania od domácich organizátorov, aké sa jednoducho neodmieta. Navyše, v Ilave som sa narodila a z Krivoklátu, kde bývam to mám iba na skok. Na bežeckých pretekoch som vyrastala. Vždy boli vynikajúcou prípravou na sezónu. Pokiaľ som zdravotne v poriadku a zapadnú vhodne do rámca môjho tréningového plánu, nikdy sa im nebránim. Bohužiaľ, nie je to dnešný prípad, kedy mám od lekára naordinovaný absolútny pokoj, bez akejkoľvek záťaže dolných končatín. Liečim si zranené koleno a prakticky som si len odbehla z regeneračného centra v Lešti. O to viac si tu však užívam dnešnú skvelú bežeckú atmosféru ...
· Vraví sa, že za každým väčším úspechom stojí rodina. Nie je žiadnym tajomstvom, že tá vaša martýriom športovej driny prešla prakticky celá. Mohli by ste bližšie špecifikovať športovú kariéru, poprípade úspechy vašich najbližších?
Áno, naozaj pochádzam zo športovej rodiny, takže s dedením talentu problém nebol. Rozdeľovalo sa zrejme systémom „od každého každému niečo“ (smiech ...). Obaja, ja i brat Róbert sme už od mládežníckych kategórii úspešne reprezentovali Slovensko. Najskôr v behu na lyžiach, neskôr v biatlone. A keďže mamina Vierka sa taktiež pomerne úspešne venovala bežeckému lyžovaniu, lyžiarsky fortieľ sme zrejme zdedili po nej. Naopak, po ocinovi Ladislavovi sme určite dedili schopnosti strelecké. Nielenže skvele behal na lyžiach a robil súčasne zimný biatlon, ale bol aj viacnásobným majstrom Československa v letnom biatlone. Chybičkou krásy, určitým tieňom na rodinnom športovom archíve je skutočnosť, že Robo musel z dôvodu veľmi nepríjemného zranenia platničiek s vrcholovým športom napokon predčasne skončiť ...
· Roky ste sa venovali bežeckému lyžovaniu. Kedy a čím Vás dokázal osloviť práve biatlon?
Bežecké lyžovanie mi začalo postupom času pripadať dosť fádne a nezáživné. Keď sa v roku 2004 objavil Marián Kazár, zakladateľ Klubu bežeckého lyžovania a biatlonu v ŽP Šport a. s. Podbrezová a s hrdosťou jemu vlastnou ma oboznámil s exteriérmi novej, svojpomocne vybudovanej strelnice v Predajnej, nezaváhala som. Streľba ma okamžite pohltila. A zapáčil sa mi aj mladý kolektív zomknutý okolo nej. Bolo teda rozhodnuté!
· Čas ukázal, že rozhodnutie to bolo správne. Vďaka biatlonu ste mohli po prvý raz štartovať pod piatimi olympijskými kruhmi. Čo pre vás Vancouver 2010 znamenal?
Účasťou na olympiáde sa mi naplnil jeden obrovský a nádherný sen. Sen každého jedného vrcholového športovca. Už len nadšenie z poznania, že sa nachádzate v elitnej spoločnosti najlepších športovcov planéty je neopísateľné. Svoju prítomnosť na biatlonových súťažiach som si doslova užívala a tešila sa na každý jeden ďalší štart. Neskutočne ma to posúvalo dopredu, až k skalopevnému odhodlaniu, že raz na magickom olympijskom piedestáli musím stáť aj ja. Olympiáda mi dala predovšetkým veľa skúseností, zážitkov a motivácie. A čo sa týka mojich prvých samostatných olympijských krôčikov? Bolo pre mňa predovšetkým obrovskou cťou preberať štafetu od olympijskej víťazky ...
· Predchádza Vás povesť veľmi dobrej a rýchlej strelkyne. Je to skutočnosť, alebo len túžobná fikcia vďačných, recesisticky založených priateľov?
Som veľmi vďačná všetkým mojim priateľom, ktorí ma niekedy až prehnane favorizujú, podporujú a úžasne mi fandia J. Je pravdou, že v istý čas som mala naozaj skvelú a excelentnú streleckú formu. Práve vďaka nej som si vystrieľala bronz na majstrovstvách sveta v Ruhpoldingu ...
· Streľba v stojke podľa všetkého nie je vašou najsilnejšou stránkou. Ako často a akým spôsobom streľbu vo všeobecnosti trénujete, obzvlášť v obdobiach kedy sa príliš nedarí?
Sú obdobia, kedy mi ide lepšie ležka, inokedy zase stojka. Ale keď sa príliš nedarí, vtedy si treba na chvíľu oddýchnuť. Nestrieľať. Veľmi dobrým streleckým tréningom je pre mňa takzvané „sušenie“. To znamená mierenie na terčík nakreslený na stenu, iba tak, bez nábojov ...
· Kde cítite rezervy a ako ich mienite zúročiť v prospech svojho ďalšieho výkonnostného rastu? O ktorej disciplíne môžete povedať, že je vašou srdcovkou?
Som si plne vedomá, že veľké rezervy mám najmä v behu. Musím ešte veľa a hlavne rozumne trénovať, aby som sa dokázala priblížiť k svetovej špičke, ktorá je v súčasnosti veľmi silná a vyrovnaná. Mám rada najmä štafety. Sú plné úžasnej dynamiky a prekvapujúcich, vopred netušených zvratov ...
· Múdri sveta, najmä tí, ktorí majú vrchol svojej úspešnej športovej kariéry už za sebou zvyknú tvrdievať, že každý športový úspech je predovšetkým záležitosťou hlavy. Ako vnímate túto filozofiu vy?
Myslím, že je výstižná a pravdivá a môžem sa s ňou plne stotožniť. V prvom rade musí mať každý vrcholový športovec usporiadané veci v hlave. Musí presne vedieť čo a akým spôsobom chce dosiahnuť a musí tiež vedieť prehodnotiť svoje hodnoty a skutočné priority ...
· Ste predstaviteľkou nastupujúcej generácie slovenského biatlonu. Športu, ktorý nám v minulosti priniesol veľa radosti, ale často trpel aj neželanými dôsledkami ponorkovej choroby, najmä v ženskom reprezentačnom tíme. Aké sú vzájomné vzťahy medzi dievčatami dnes? Ak mám byť úprimný, myslím tým napríklad vzťahy medzi Martinou Halinárovou a Anastasiou Kuzminovou, ale aj tie ostatné ...
Je všeobecne známe, že vzťahy v ženských kolektívoch sú viac-menej vždy komplikované. Všetko je to však o povahe, tolerancii a schopnosti prispôsobiť sa. Ja osobne nemám s týmito vecami žiadny problém a som veľmi rada, že prakticky so všetkými svojimi kolegyňami v biatlonovej brandži vychádzam veľmi dobre. Udržujem s nimi veľmi čisté a korektné vzťahy a vôbec sa nemusím v tomto okamžiku červenať, ak ich nazvem svojimi skutočnými priateľkami ...
· V súčasnosti relaxujete v pohodlí rodičovskej chalupy v Krivokláte, kde spolu s rodičmi a bratom určitú, aj keď len veľmi krátku časť roka žijete. Čo pre vás, ako lyžiarku a vrcholovú biatlonistku tento nádherný, malebný a cestovným ruchom nie príliš dotknutý kút prírody v samotnom lone Bielych Karpát znamená?
Tým, že väčšinu času trávim mimo domova, či už na cestách, sústredeniach alebo pretekoch, bolo pre mňa vždy veľmi dôležitejšie relaxovať doma. Ako zvyknem hovoriť, u nás v Krivokláte. Či už v kruhu najbližšej rodiny, milých a príjemných susedov, alebo starých dobrých priateľov. Je to však jav tak veľmi zriedkavý a vzácny, že ho často prirovnávam k balzamu na dušu. Kraj okolo Krivoklátu je pre mňa jednoducho symbolom pokoja, nenapodobiteľne krásnej a čistej prírody a dokonalej osobnej pohody ...
· Čo Vás pri návratoch domov vie dokonale nadchnúť a potešiť? Čím sa nechávate od svojich blízkych najradšej rozmaznávať? Trebárs v maminej kuchyni ...
Po každých pretekoch, či sústredeniach sa vždy veľmi teším domov. Máte pravdu, že ľahostajnou ma nenecháva najmä domáca kuchyňa. Zjem úplne všetko, čo sa v nej objaví. Mamina je veľmi dobrá kuchárka a rozmaznáva chutnými domácimi špecialitami nielen mňa, ale i všetkých ostatných doma. Keďže som kedysi s ňou v kuchyni trávila veľmi veľa času, čo – to som od nej už pochytila. Som presvedčená, že aj vďaka tejto skutočnosti hladom vo svete nezomriem J ...
· Ako idú k sebe vrcholový šport a vysokoškolské štúdium? Dokážete byť poverčivá? Aký talizman si na cesty do batožiny pribaľujete?
Je pravdou, že na štúdium mi veľa času nezostáva, zatiaľ to ale zvládam. Mám individuálny študijný plán a profesori na fakulte mi ochotne vychádzajú v ústrety. Som im za to veľmi povďačná. Celé moje štúdium je predovšetkým o odhodlaní učiť sa po večeroch sama. Nakoľko poverčivá nie som a batožinu mám stále dostatočne ťažkú, nesnažím sa do nej pribaľovať absolútne nič navyše. Ani talizmany pre šťastie ...
· Kedy budete baliť najbližšie?
V najbližšej dobe ma čaká pomerne tvrdá letná príprava. Časť tréningov absolvujem doma v Krivokláte, konkrétne miesta oficiálnych sústredení ešte nepoznám. Určite však prídu aj nejaké letné preteky v biatlone, krose, či na kolieskových lyžiach. Najmä v rámci slovenského pohára. Neskôr sú v pláne majstrovstvá Európy, či majstrovstvá sveta v letnom biatlone, je to však všetko ešte príliš ďaleko. Takže určitý čas do opätovného balenia batožín predsa len zostáva ...
· Ďakujem za rozhovor a prajem všetko dobré.
Taktiež ďakujem, bolo mi príjemným potešením.
(tch)