Na dnešok mi MiCoach nadelil tréningovu dávku 2 a pol hodiny. Celé doobedie som čakal, kedy prestane pršať, ale nedočkal som sa. Tak som si to o pol tretej poobede namieril do fitka na bežecký pás.
Netešil som sa, lebo už som si parkrát zabehal na páse a nebolo to bohviečo. A nikdy to nebol tak veľa, najviac 1 a pol hodiny. A aj to mi stačilo.
Nebudem rozpisovať moje pocity, v stručnosti, na začiatku dobré, potom horšie a nakoniec úplné trápenie. Nie je kam sa pozerať, len na parkovisko pred Laugariciom, občas pekná žena, ale inak nuda. Vo fitku teplo, tieklo zo mňa jedna radosť. Asi na 15tom kilometri som začal mať neprijemný pocit v lýtkach, bál som sa že dostanem kŕč, nakoniec som to nejako ustál. Posledných 10 minút som si už len odkráčal. Zabehol som 22 a pol kilometra. Hrozná predstava, že pri maratóne, na ktorý sa hotujem, by som mal bežať esšte skoro raz toľko.
Ešte aj sauna po fitku bola natrieskaná, takže ani regenerácia sa nekonala.
Nevadí, prídu krajšie dni, zabehám si na hrádzi alebo na Brezine a zase ma budem mať z behu väčšiu radosť.