Dnes je prvý máj a tu, ako sa patrí, som deň práce desať hodín oslavovala prácou. To bolo na dnes tak akurát. Rýchlo domov, prezliecť košeľu za tričko a balerínky vymeniť za kinvary. Dnes to dám, dnes si nenájdem výhovorku, prečo neísť.
Dni sú dlhšie, počasie je úžasné a manžel mi to odobril. Ešte jedno rozhodnutie pred vyrazením - kadiaľ dnes? Na Central park mi treba aspoň dve hodiny a ja mám iba jednu. Vydať sa smerom na Queens je neskoro, predsa si tadiaľ v tme netrúfnem.
Dnes to bude Greenpoint. Čas pre mňa. Mňa, mňa, mňa. GPS chytí signál a vyrážam. Dnes si to chcem užiť. Hlava hore, hlboké nádychy, žiadna hudba. Iba ja a mesto.
Môj cieľ je McCarren park, kde si dám zopár kolečiek, a potom hajde domov. Ale to ešte musím prejsť popri 5 pointz, kde graffiti artist práve na niečom pracuje, pozdraviť v diaľke Freedom tower, prebehnúť cez most do Brooklynu a cez Greenpoint, môj starý neighborhood. Mesto je pokojné, bloky ubiehajú.
Ďakujem. Za tento beh. Za toto jarné počasie. Za pohľad na zapadajúce slnko ponad Manhattan. Za rozkvitnuté čerešne v parku. Za nové, hotové (hoci tuctové) graffiti. Ďakujem za spotené objatie môjho manžela a za ten dvojzubý úsmev môjho batoľaťa, ktoré ma víta vo dverách.
Stálo to za to.