Množstvo bežcov si myslí, že aj v tréningu musia zo seba vydať všetko. Inak by mali pocit, že sa flákajú a nerobia dosť pre svoju výkonnosť.
Špičkoví bežci to však zvyčajne robia presne naopak. Väčšinu tréningu absolvujú v pomalom tempe. Podľa časopisu Competitor účastníci amerických maratónskych nominačných pretekov na olympiádu v roku 2004 trénovali v prípade mužov tri štvrtiny času a v prípade žien viac ako dve tretiny v tempe pomalšom, ako je ich maratónske tempo. A to platí aj pre kratšie tréningové behy.
Bežecký tréner Matt Fitzgerald tvdí, že je to preto, že behajú veľa. Ak by behali tie isté vzdialenosti vo vyššom tempe, rýchlo by vyhoreli. Dá sa to povedať aj naopak – behajú pomaly preto, aby mohli behať veľa.
Bežecký novinár a spisovateľ Scott Douglas si všimol, že jeden z najväčších rozdielov medzi špičkovými bežcami a bežnými účastníkmi súťaží je v tom, že elitní pretekári vedia prepnúť na najnižšiu rýchlosť a len voľne klusať.
Problémom pre „bežných“ bežcov môže byť aj subjektívne vnímanie námahy. Výskum Arizonskej štátnej univerzity zistil, že skupina testovaných žien tvrdila, že absolvovala týždenne v priemere tri ľahké behy, jeden stredne ťažký a jeden a pol intenzívneho behu. Merania však ukázali, že skutočný percentuálny pomer bol približne 45:45:10.
Španielski výskumníci zase zistili, že bežci, ktorí absolvovali 80 percent tréningu pod úrovňou laktátového prahu, desať percent na jeho úrovni a desať nad ním, sa za päť mesiacov zlepšili oveľa viac ako tí, u ktorých bol pomer 70:20:10.
Prečo majú bežci sklon trénovať tvrdšie, ako je potrebné? Podľa Fitzgeralda preto, že behajú menej ako elitní atléti, a tak sa to snažia dobehnúť vyššou intenzitou. To však vedie k väčšej únave, ktorá im bráni behať dlhšie vzdialenosti. Vzniká tak začarovaný kruh.
Dodáva, že dostupné výskumy ukazujú, že najlepším indikátorom výkonu v pretekoch je množstvo odbehnutých kilometrov, a nie intenzita. Zjednodušene povedané – čím viac beháte, tým rýchlejší ste na pretekoch.
Pochopiteľne, to neznamená, že rýchlostný tréning možno zanedbávať. Scott Douglas pripomína, že ak budete rýchlosť niekoľko týždňov ignorovať, strávite množstvo času vracaním sa do bodu, v ktorom ste už boli.