Podľa kalendára sa leto skončilo len v nedeľu, ale každý pravidelný bežec, hlavne ranný, vie, že teplo už bolo. Predpovede meteorógov naznačujú, že teploty by v noci a ráno už namali prekračovať desať stupňov nad nulou.
Uvedomil som si to pred pár dňami. Ráno krásne mrholilo, ale bolo dvanásť nad nulou. Trenky, tričko a šiltovka, tešiaci sa psík a tradičný trail. Iné to bolo na druhý deň. O pol siedmej ráno síce krajinu pod Považským Inovcom zaplavilo slnko, ale zima bola ako v ruskom filme.
Čo robím vždy pred behom
Behám už dlho, celé roky, viac menej každý deň. Ostatné tri roky úplne pravidelne, keďže náš pes musí hnojiť trávniky. Netvrdím, že každé ráno dávam 15 kilometrov, ale týždenne ubehnem minimálne 50 kilometrov. Celý rok, každý týždeň.
Už ako decko som si zvykol pozrieť sa von oknom. Kedysi to bol krásky pohľad, videl som cez balkónové dvere Váh, široký a premenlivý ako Amazoka, skupinu vysokých topoľov a hrebeň Inovca, Červenú vežu a Havran. Ten pohľad ma dostal, lebo bol každý deň iný. Raz bolo slnečno, inokedy pod mrakom, niekedy hmla, stromy sa vynárali ako prízraky z metafyzickej šedi.
Ale prečo to všetko píšem? Lebo som sa naučil jednu maličkosť - vždy vystrčím von nos a zistím, ako je.
Žiaľ, pohľad cez balkónové dvere už patrí minulosti, prekryla ho zle postavená bytovka plná zúfalých splácačov hypoték. Už tam nebývam, ale po tom hrebeni, na ktorom sa každé ráno pásli moje detské oči, skoro denne behávam. Aspoň zatiaľ. Kým tam nevyrastie daľšia nezmyselná štvrť.
Teplota, vlhkosť vietor
Mám plnú skriňu handier. Asi aj viac, ako moja manželka. Ale každé elasťáky a nátelník má svoje presne určené použitie. Bežne po rannom vystrčení nosa vyhádžem celú policu a hľadám konkrétny kus, ideálny do aktuálnych poveternostných podmienok.
Všetky zvršky, bežecké, cyklistické, bežkárske, lezecké, kajakárske a neviem aké ešte, mám vyskúšané. Presne viem, kedy ktoré použiť.
Ale pod'me k veci. Dlho bolo teplo a náhle sa ozimilo. Naše telá sa však na chlad neadaptujú tak rýchlo, preto je v tomto prechodnom období dôležité poskytnúť organizmu zvýšenú ochranu.
Ak som ešte pred pár dňami behal v daždi pri dvanástich stupňoch len v tričku, trenkách a šiltovke, teraz, pri slabom vetre a štyroch stupňoch, hlavne keď fúka, idem v trojštvrťových elasťákoch, dlhom nátelníku, ultraľahkej veste a čapici s windstopperovou membránou, alebo v hustejšej šiltovke.
A vobec nemám problém s rukavicami. Ruky sú totiž periférna časť tela, pomerne ďaleko od srdca, a na rozdiel od nôh nepracujú aktívne, len vyvažujú kontrolovaný pád jednotlivýck krokov.
Keď si dnes ráno zoberiete ľahké a tenké rukavice, o dvadsať rokov nebudete mať zapálené kĺby na prstoch – reumu. Okrem toho sú rukavice ideálny absorbér ranných hlienov - nalejme si čistého vína, kto už dnes nemá sopeľ.
Čapica je pre mňa najdôležitejšia. Hlavne v chladnom a veternom počasí. Poskytuje totiž ochranu čelovým dutinám a zvonku ohrieva časť vdychovaného vzduchu. Okrem toho zachytáva pot.
Pokojne behajte, v čom chcete a ako sa vám to páči. Veď je to váš čas, imidž, vaše telo a pocity. Ale vedzte, že telo vám to raz spočíta.