Každý bežec pozná poučku o tom, že pred každým výkonom by mal náležite doplniť energiu. Dvaja odborníci na výživu z Univerzity Johna Mooresa v Liverpoole však presadzujú iný prístup.
Jill Leckeyová a James Morton tvrdia, že za istých okolností „pôstny“ tréning môže pomôcť zvýšiť výkonnosť. Tradičná poučka je taká, že pre každý tréning a preteky sú dôležité dostupnosť uhľohydrátov a zásoby glykogénu v svaloch. Metóda Leckeyovej a Mortona je založená na tom, že bežec absolvuje niekoľko tréningov, akoby sa postil, a uhľohydráty doplní až po tréningu. Tým optimalizuje adaptáciu na tréning. Na samotné preteky už nastúpi s vysokými zásobami uhľohydrátov, čo by malo maximalizovať jeho výkon.
Leckeyová v blogu na stránke denníka Guardian odporúča behať nalačno ráno. Takýto tréning by nemal trvať dlhšie ako hodinu a mal by mať stredne vysokú intenzitu. Atlét však nesmie zabúdať na dopĺňanie tekutín, takže počas tréningu by mal priebežne piť vodu alebo nízkokalorické elektrolytické nápoje.
Účinok tréningu nalačno je v tom, že posilňuje mitochondriálnu adaptáciu, ktorá vznikla ako výsledok aeróbneho tréningu. Zvyšuje tým schopnosť tela využívať ako zdroj energie tuky a ušetrí glykogén na najťažšie úseky pretekov. Leckeyová však pripomína aj potenciálne negatíva.
Pri rannom tréningu môže byť hladina glykogénu v pečeni nízka. To môže viesť k nižšej hladine glukózy v krvi a celý tréning sa môže zdať náročnejší ako zvyčajne. Môže tiež nastať hormonálna a metabolická zmena, ktorá zvýši rozklad proteínov v svaloch a môže narušiť imunitu. Ak by sa takýto tréning opakoval dlhodobo, môže mať negatívne následky. Preto je dôležité vhodne kombinovať tréning nalačno s tréningom po skonzumovaní uhľohydrátov.
Leckeyová tiež upozorňuje, že túto metódu v žiadnom prípade nemožno chápať ako módnu diétu alebo spôsob znižovania príjmu kalórií vynechávaním jedál. Je to vyslovene strategická tréningová metóda.